I. P. Pavlova (stanica pražského metra): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Wwooter (diskusia | príspevky)
d + sablona
Jano Gallo (diskusia | príspevky)
gps + mensie upravy
Riadok 7:
typ = hĺbená, založená v jame |
projektant = Intreprojekt Brno |
architekt= [[ing. arch. Otakar Maděra]] |
nástupištia= 2 |
roky=[[1974]] |
Riadok 16:
'''I. P. Pavlova''' je jedna zo staníc [[pražské metro|pražského metra]]. Nachádza sa na [[linka C (pražské metro)|linke C]] medzi stanicami [[Muzeum (stanica pražského metra)|Muzeum]] a [[Vyšehrad (stanica pražského metra)|Vyšehrad]]. Leží pod [[Náměstí I. P. Pavlova|rovnomenným námestím]] na hranici štvrtí [[Nové Město (Praha)|Nové Město]] a [[Vinohrady (Praha)|Vinohrady]], ktoré je pomenované podľa ruského [[fyziológ]]a [[Ivan Petrovič Pavlov|Ivana Petroviča Pavlova]].
 
Patrí k najvyťaženejším staniciam pražského metra –, denne tu vystúpi a nastúpi viac ako stotisíc ľudí. Otvorená bola [[9. máj]]a [[1974]] spolu s prvým úsekom metra medzi stanicami [[Florenc (stanica pražského metra)|Florenc]] a [[Kačerov (stanica pražského metra)|Kačerov]].
 
== Charakteristika stanice ==
Stanica I. P. Pavlova je hĺbená, založená v jame (19&nbsp; m hlboko). [[Nástupište]] stanice je podopierané šesťbokými [[stĺp]]amistĺpami, steny za stanicou sú obložené [[mramor]]ovými doskami. Z nástupišťa vedie iba jeden výstup krátkym eskalátorovým[[eskalátor]]ovým tunelom so štyrmi [[eskalátor]]mi do veľkého podzemného [[vestibul]]uvestibulu pod námestím s piatimi výstupmi. Stanica umožňuje prestup na veľké množstvo [[električka|električkových]] liniek. Na výstavbu stanice v rokoch [[1970]] až [[1974]] bolo vynaložených 160,8 miliónov [[Kčs]].<ref>[http://www.metroweb.cz/metro/stanice/linka_c/IP/IP.htm Metroweb.cz: I. P. Pavlova]</ref>
 
== Traťová spojka ==
V smere od stanice [[Vyšehrad (stanica_pražského_metra)|Vyšehrad]] sú pred vlastnou stanicou na obidvoch koľajách odbočky na traťové spojky na [[linka A (pražské metro)|linku A]], ktoré ústia v stanici [[Náměstí Míru (stanica pražského metra)|Náměstí Míru]]. Spojka, ktorá je na 1. koľaji (koľaj, po ktorej ide vlak zo stanice [[Háje (stanica pražského metra)|Háje]] do stanice [[LádvíLetňany (stanica pražského metra)|LádvíLetňany]]), sa nazýva C – A. Spojka na 2. koľaji sa nazýva A – C. Zaujímavosťou týchto spojok je, že ak ide vlak z Depa Kačerov do Depa Hostivař a naopak, nemusí meniť smer jazdy. Táto podmienka bola zadaná už pri projekte. Vďaka tomuto riešeniu dochádza k podstatnej úspore času. Obidve spojky je samozrejme možné využívať obojsmerne.
== Referencie ==
{{reflist}}
 
== Iné projekty ==
Na výstavbu stanice v rokoch [[1970]] až [[1974]] bolo vynaložených 160,8 miliónov Kčs.
{{Projekt|commons=Prague_Metro#Category:I._P._Pavlova|. P. Pavlova (metro station)}}
 
== Externé odkazy ==
{{Geolinky-Európa-budova|50.075|14.429722|50° 4′ 30″ s. š.|14° 25′ 47″ v.d.}}
{{Projekt|commons=Prague_Metro#I._P._Pavlova|. P. Pavlova}}
 
{{Pražské metro C|stanica=I.&nbsp; P.&nbsp; Pavlova|pred=[[Muzeum (stanica pražského metra)|Muzeum]]|po=[[Vyšehrad (stanica pražského metra)|Vyšehrad]]}}
 
[[Kategória:Stanice pražského metra]]