Otto Wagner: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: bg, ca, cs, da, de, el, en, es, fi, fr, gl, he, hr, it, ja, nl, pl, pt, ru, sr, sv, ta |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
{{Infobox Osobnosť
|Portrét = Otto Wagner Portrait.jpg
|Veľkosť obrázka = 230px
|Popis = portrét Otta Wagnera
|Dátum narodenia = [[13. júl]] [[1841]]
|Miesto narodenia = [[Penzing (Viedeň)]], [[Rakúske cisárstvo]]
|Dátum úmrtia = [[11. apríl]] [[1918]],
|Miesto úmrtia = [[Viedeň]], [[Rakúsko-Uhorsko]]
}}
'''Otto Wagner''' (* [[13. júl]] [[1841]] – † [[11. apríl]] [[1918]]) bol [[Rakúsko|rakúsky]] architekt, urbanista a teoretik architektúry, predstaviteľ [[secesia|secesie]].
=== Život ===
Otto Wagner svoje štúdium s technickým zameraním začal na ''Technische Hochschule'' vo [[Viedeň|Viedni]], pokračoval na Bauakademie v [[Berlín]]e a [[štúdium]] dokončil v rokoch 1861-1863 na akademii vo Viedni. Svoje prvé tvorivé obdobie sa nieslo v robusnom a triezvom klasicistickom štýle a postupne plynulo prešiel k [[secesia|secesii]]. Patril k jedným z najvýznamnejších a najuznávanejších architektov vo Viedni, preto dostal veľa verejných a akademických zákaziek.
[[1896]] manifest ''Moderne Architektur'', kde Wagner vyzdvihuje potrebu a dôležitosť nového prístupu k [[architektúra|architektúre]], kde princípy sú tvorené na základe účelnosti. Takýto prístup je cititeľný hlavne v budove viedenskej poštovej sporiteľni. Pozdvihuje nový spôsob chápania umeleckej tvorby, kedy je potrebné pochopiť a uvažovať nad pojmom štýl. Wagner ho chápe ako prirodzený výsledok moderného pokroku a je spojený so stavebnou formou. Teda ide o odmietanie [[renesancia|renesančnej]] a [[baroko]]vej výzdoby, zároveň podpora čitateľnosti.
Neskôr sa stal profesorom viedenskej akadémie kde vyučoval žiakov, ktorí pokračovali v ceste modernej architektúry. V roku [[1897]] bolo vo [[Viedeň|Viedni]] skupinou umelcov založené hnutie Viedeňská [[secesia]], ku ktorému patrili [[Joseph Maria Olbrich]], či [[Josef Hoffmann]] a Otto Wagner. Cieľom hnutia bolo postaviť sa proti tradičnému modernému umeniu a snaha o architektúru a umenie podporujúcu rozvoj modernej spoločnosti. Smerovanie ku kontrole bohatosti a organizácie výzdoby v prospech kockových tvarov blokov a v geometrickom ornamente.
Aj keď na sklonku života sa stretol s nepochopením zo strany viedenskej spoločnosti, Wagner svojimi návrhmi a spismi ovplyvnil obrovskú časť európskej architektonickej [[avantgarda|avantgardy]].
== Tvorba (Vybrané diela) ==
[[Obrázok:Wienzeile40 a.jpg|náhľad|130px|Majolikový dom]]
* '''Majolikový dom''', [[Viedeň]] ([[1898]]-[[1899]])
Išlo o činžiakový dom, ktorý ako prvý nadobudol práva pre dôstojné bývanie pre obyčajných ľudí. Zaujímavý je aj okrem iného svojou farebnou fasádou zdobenom v secesnom štýle. Ide o keramickú dlažbu s ornamentálnymi kvetovými motívmi. Každý byt je rozlohovo rovnako veľký a zároveň sa v rovnakej miere podieľa na výzdobe fasády. Na tomto Wagnerovom dome môžeme zreteľne vidieť zladenie výzdoby s architektúrou.
[[Obrázok:Otto Wagner zweite Villa.JPG|náhľad|130px|Wagnerova vila II]]
*'''Wagnerova vila II''', [[Viedeň]] ([[1913]])
Uzatvorená kompozíia, symetria a strohé využitie výzdoby. Ide o stavbu, ktorá svojou hmotovou vyváženosťou vytvára „klasicistické dielo“. Svojou jednoduchosťou vytvára kontrast s bohato zdobenou Wagnerovou vilou I. Na fasáde sú viditeľné výraznejšie tvary kockových blokov, ktoré sú doplnené modrým geometrickým ornamentom a kovovými doštičkami.
[[Obrázok:Otto Wagner Steinhofkirche3.JPG|náhľad|130px|Sankt Leopold V Steinhohe]]
*'''Sankt Leopold V Steinhohe''', [[Viedeň]] ([[1906]])
Malý kostol v psychiatrickom ústave je modelovaný podobne ako Pavilon [[secesia|secesie]] ([[Joseph Maria Olbrich]]). [[Priečelie]] je v tvare štvorca a nad ním sa vypína veľká kupola, ktorú dopĺňajú vežičky. Dekoratívne formy sú triezvejšieho a usmerneného charakteru. Objekt je obložený [[mramor]]ovými doskami.
[[Obrázok:Wien PSK.jpg|náhľad|130px|Budova poštovej sporiteľne]]
*'''Budova poštovej sporiteľne''', [[Viedeň]] ([[1904]]-[[1906]])
Pôdorys je v tvare písmena V. popri pravouhlým a racionálnym tvarom je budova poznačená silným secesným dekorom. Zaujímavý je aj [[interiér]], kde hlavná hala je prestropená s jemnou konštrukciou z kovu a skla v tvare polovičného oválu. Interiér je bez výrazných ozdôb.
== Pozri aj ==
*[[Secesia v Rakúsku]]
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Otto Wagner}}
=== Použitá literatúra ===
*DULLA, M. :Dejiny architektúry 20. stor.. Bratislava, Skriptum 2002, 9, 10. ISBN 80-8085-079-8
*Prinaová, F.- Demartiniová, E. : 1000 let architektury. Slovart 2006, 280. ISBN 80-7209-838-1
*[http://aeiou.iicm.tugraz.at/aeiou.encyclop.w/w037790.htm Wagner, Otto] ''Österreich-Lexikon'', biografia {{deu icon}}
*[http://www.greatbuildings.com/architects/Otto_Wagner.html Otto Wagner] ''www.greatbuildings.com'', biografia {{eng icon}}
{{DEFAULTSORT:Wagner, Otto}}
[[Kategória:Narodenia v 1841]]
[[Kategória:Úmrtia v 1918]]
[[Kategória:Rakúski architekti]]
[[Kategória:Secesní architekti]]
[[bg:Ото Вагнер]]
|