Andrej Pavčo: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 2 343 bajtov ,  pred 13 rokmi
Jeho rodičia maďarsky nevedeli. Vychovávali svojho syna Andreja i ostatné deti v slovenskom katolíckom duchu. Oni boli nábožní a príkladní katolíci. Pristupovali riadne k sviatostiam a každú nedeľu chodili na sv.omšu.
Je dobré pre históriu Habovky ešte tu poznamenať toto, čo je spojené aj s rodinou Pavčovou. Pôvodne kostol bol postavený na Kamenci, niže Habovky, blízko potoka, či malej riečky, ktorá veľmi prudko tečie a volá sa Studená. Počas povodní, po veľkých dažďoch, rozbúrená Studená až neraz narobila škody nám Habovčanom i Bielopotočanom. Táto Studená mimoriadne rozvodnená(r.1813)zobrala kostol na Kamenci i s 3 zvonami. Keď už voda vnikla do kostola, vtedajší pán farár(Ján Drengubjak)vošiel ešte do kostola, aby vzal monštranciu a kalich so svätými hostiami. Keďže voda prudko stúpala, v krátkom čase bola už vo veľkej miere v kostole.Dp. farár vyšiel s monštranciou a cibóriom na kazateľnicu. Na pomoc mu prišiel jeden člen z Pavčovej rodiny. Že bol veľký silák, pustil sa do rozbúrenej vody a vošiel do kostola. Vyniesol pána farára šťastlivo do bezpečia. Keď vychádzal z kostola, kostol sa už začal váľať. Vystavil svoj život veľkému nebezpečenstvu, len aby zachránil dp. farára a to v kostole najsvätejšie - monštranciu a cibórium s živým telom Pánovým. Najmenší zvonek z veže koncom minulého storočia pri pasení v Studenej našiel Štefan Zúbek. Teraz je (poškodený) v káplici sv.Márie Magdalény. Deti si vtedy vraveli:"Štefan Zúbek našiel zvonek." Po tejto katastrofe sa naši predkovia z Habovky a zo Zuberca rozhodli, že postavie väčší kostol. Nevedeli kde.Habovská tradícia hovorí o terajšom kostole toto: Na sv.Jána(24.VI.)napadol sneh na mieste terajšieho kostola. A to vraj bolo znakom pre našich predkov, kde ho majú postaviť a tam ho aj postavili.S radosťou nosili kamene na stavbu kostola.
Na štúdiách v Budapešti sa Andrej zoznámil aj s inými Slovanmi. A tak si upevnil lásku k svojej slovenskej svojeti cez celý život, kdekoľvek ho život zaniesol.Za Rakúsko-Uhorska ho prenasledovali, lebo ho považovali ze nebezpečného pánslava. Toto prenasledovanie bolo aj dôvodom prečo odišiel do USA. Priatelia z Ameriky mu písali takto:" Bratku, nedaj sa už toľko utláčať a prenasledovať, príď k nám." Do Ameriky ho povolal menovite Vlasák. Polícia v R-U si ho veľmi všímala a striehla po ňom. Preto odchádza do Ameriky.S cirkevnou vrchnosťou vetko si vybavil podľa cirkevných predpisov.
Pred odchodom do Ameriky prišiel sa rozlúčiť s rodičmi a súrodencami. Doma sa dlho nezdržoval, tušil, že po ňom pátra maďarská polícia. A tak aj bolo. Rozlúčil sa a ešte večer odišiel a cez Poľsko sa vybral do Ameriky.
Už nasledujúce ráno prišlo do Habovky do 20 maďarských žandárov s kosírkami na klobúkoch, ktoré nosili na hlave. Obsadili hneď rodný dom Andreja Pavču. Žandári sa pýtali jeho otca:"Kde je váš syn- ten pansláv a burič?"Otec odpovedal:" Neviem, myslím, že je na svojom mieste."Na to žandári prekutali celý dom rodičov i s jeho okolím. Ale už ho nenašli v Habovke. V tom čase bol už v Poľsku na ceste do Ameriky. V tom čase každý utekal do Ameriky cez Poľsko, keď R-U vláda nechcela nikoho pustiť do Ameriky.
Andrej, ešte kým bol na Slovensku, spracoval román Quo vadis, do jedného zväzku, čo aj skutočne v slovenskej reči vyšlo. V USA napísal viacero divadelných hier. Ale hlavné je, že stále písal kázne a homílie do časopisu Katolíckej slovenskej jednoty po celý život. Týmito kázňami udržoval našu Slovač za morom v náuke Kristovej. Bol hlavným duchovným Slovenskej katolíckej jednoty v USA. Písal pod pseudonymom "Črchel".Črchcel je pole s lúkami v hornom habovskom chotári. Jeho sestra Anna spomínala, že Andrej pravidelne nerobil na poli, keď prišiel na prázdniny. Zdržoval sa za šopou v ich záhrade za domom a tam vždy písal. Tá šopa ešte i dnes stojí v tej záhrade.(1973)
14.januára 1899 stal sa hlavným jednateľom Spolku sv. Vojtecha pre Slovákov v USA. V orgáne Prvej slovenskej katolíckej jednoty ihneď začal širokú kampaň za členstvo do Spolku sv. Vojtecha. Apeloval na bratskú a národoveckú lásku všetkých Slovákov žijúcich v Amerike, tak na kňazov ako i celú širokú verejnosť, aby dobrú vec jednohlasne šírili.
 
== Dielo ==
Anonymný používateľ