Staroveký Rím: Rozdiel medzi revíziami

Nástupcom Valentiniána na západe sa stal [[Gratianus]] ([[375]]-[[383]], už od roku [[367]] Valentiniánov spoluvládca), ktorému sa podarilo stabilizovať hranicu na [[Rýn]]e (až do roku [[406]]) a ktorého vojsko donútilo prijať za spolucisára na západe [[Valentinianus II.|Valentiniana II.]] ([[375]]-[[392]]). Cisár Valens na východe zatiaľ bojoval s Peržanmi a [[Góti|Gótmi]] a neprozreteľne roku [[376]] [[Vizigóti|Vizigótom]] dovolil usadiť sa na území ríše. Rimania ich však vydierali prehnanými cenami a Vizigóti sa vzbúrili. Roku [[378]] zomrel v pri [[Adrianopol]]e v boji s Vizigótmi. V tejto bitke padla elita rímskej armády, ktorá sa už nikdy nevspamätala. Vizigóti sa nato rozptýlili po celom [[Balkánsky polostrov|Balkánskom polostrove]]. [[Ostrogóti]] sa zas usadili v [[Panónia|Panónii]] (dnešné západné [[Maďarsko]]). Gratianus menoval novým spoluvládcom na východe cisára [[Theodosius|Theodosia]] ([[379]]-[[395]]). Tento Gótov porazil a ich začal hromadne usadzovať ako spojencov Ríma v hraničných oblastiach ríše, čo postupne viedlo ku germanizácii rímskeho vojska i vedúcich osobností ríše. Roku [[380]] povýšil kresťanstvo z Ríma za povinné náboženstvo všetkých občanov a prvýkrát zákonom definoval pojem [[katolicizmus|katolícky]]. V roku 392 vydal edikt, v ktorom zakázal akékoľvek prejavy pohanstva. Nasledovalo krvavé prenasledovanie iných vyznaní a náboženská občianska vojna na východe. „Pohanské“ grécke [[Olympijské hry]] sa posledný krát konali roku [[393]], [[Delfy|delfská]] veštiareň bola zničená. Theodosius sa po vzburách na západe - a z toho vyplývajúcej smrti Gratiana ([[383]]) a Valentiniana II. ([[392]]) a krátkej vláde [[Eugenius|Eugenia]] ([[392]]-[[394]]) na západe - na päť mesiacov stal jediným vládcom celej Rímskej ríše ([[394]] - [[395]]).

 

 

== Západorímska ríša (395 - 476) ==