Internacionálny štýl: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 529 bajtov ,  pred 13 rokmi
chýba zhrnutie úprav
(doplnenie chýbajúceho ročníka vzdania knihy)
Bez shrnutí editace
[[obrázok:Helsinki University of Technology auditorium.jpg|thumb|Auditórium Univerzity v Helsinkách, postavené z červenej pohľadovej tehly, autor [[Alvar Aalto]]]]
[[obrázok:Glaspaleis front-west.jpg|thumb|''Sklenný palác'', dominatný priesvitný obvodový plášť [[Heerlen]], [[Holadnsko]] (1935)]]
[[obrázok:Villa Tugendhat-20070429.jpeg|thumb|[[Vila Tugendhat]]]]
'''Internacionálny štýl''' bol architektonický štýl definovaný ako komerčne pojatá moderna, ktorá si vyslúžila svoj názov práve preto, lebo bola všade podobná a vďaka malej optickej premnenosti jednotvárná a odosobnená. Bol prevažujúcim architektonickým štýlom v [[20. roky 20. storočia|dvadsiatych]] a [[30. roky 20. storočia|tridiatych rokoch 20. storočia]].
 
Internacionálny štýl bol v čase svojho definovania naplnením prevratných možností (používanie [[železobetón]]ového a [[oceľ]]ového skeletu) a smelých ideí doby, sledujúcich základné postuláty [[moderná architektúra|modernej architektúry]], vyrieknuté o generáciu skôr - [[Otto Wagner|Wagnerovo]]: ''účel – konštrukcia – poézia'' a radikálne [[Adolf Loos|Loosovo]]: ''ornament je zločin''. Reakciou na celosvetovo expandujúci, chladný a pragmatický internacionálny štýl bolo aj sformovanie hnutia postmoderny, ktorého postoj ilustruje [[Robert Venturi|Venturiho]] parafráza: ''LessMenej isje borenuda.''
 
Počiatky [[dizajn]]u siahajú až k [[priemyselná revolúcia|priemyselnej revolúcii]] a k začiatkom strojovej výroby. Do doby priemyselnej revolúcie sa predmety vyrábali ručnou prácou, samostatne, čiže výsledné diela vznikali prácou osoby, ktorá ich vymyslela. Nové výrobné procesy priniesli aj rozdelenie práce, a takto sa dizajn rozdelil od výroby. Vznikli nové umelecké skupiny, ktoré definovali úlohu moderného dizajnu. Takou bola aj [[Bauhaus]] založená [[Walter Adolph Gropius|Walterom Gropiusom]], ktorej cieľom bola výroba takých predmetov, ktoré zjednotili intelektuálne, praktické a estetické požiadavky. Ich heslom bolo: ''Forma sleduje funkciu.''
 
Keď bol v roku [[1933]] Bauhaus zrušený, Gropius, [[Ludwig Mies van der Rohe]] a niekoľko ďalších profesorov [[Bauhaus]]u emigrovali do [[USA|Spojených štátov]], často cez [[Veľká Británia|Veľkú Britániu]], kde pokračovali v šírení myšlienok Bauhausu prostredníctvom výstav, architektonických komisií, a v prípade Gropiusa a van Roheho tým, že po vojne prijali vysoké učiteľské miesta. Pojem medzinárodný štýl bol priradený menej úžitkovým formám modernizmu, ktoré sa potom v Spojených štátoch objavili. Štýl pomenoval [[Alfred H. Barr ml.]], vtedajší riaditeľ Múzea moderného umenia v New Yorku, podľa katalógu - ''Medzinárodný štýl: Architektúra od roku 1922'' - vydaného ako prievodcu výstavu diel ; [[Russel Hitchcock|Russela Hitchcocka]] a [[Philip Johnson|Philipa Johnsona]], ktorá sa v múzeu konala v roku [[1932]].
Napriek tomu, že sa medzinárodný štýl sa používal v súvislosti so špecifickým typom [[modernizmus|modernizmu]], zastavanými takými tvorcami ako Gropius a van der Rohe, bol tento pojem prisudzovaný takej [[estetika|estetike]] modernizmu, ktorá sa objavila ako výsledok funkcionalistického prístupu k designu výhradne na štylistickej úrovni.
 
Medzinárodný štýl vyznačujúci sa využitím priemyslových materiálov, akými sú [[oceľ]] a [[sklo]], a úžitkovým nedekoratívnym prístupom k designu architektúry a interiéru, dosiahol v šesťdesiatych rokoch svoj vrchol.
Pojem medzinárodný štýl sa stal takmer synonymom pre dobrý [[design]], koncepcii, ktorá sa objavila v severnej Európe a Amerike bezprostredne po [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]].
 
Pojem medzinárodný štýl sa stal takmer [[synonymum|synonymom]] pre dobrý [[designdizajn]], koncepciikoncepciu, ktorá sa objavila v severnej Európe a Amerike bezprostredne po [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]].
 
== Slovensko ==
Po skončení prvej svetovej vojny radostné ovzdušie prinieslo veľmi dobré výsledky. Vzájomná medzinárodná spolupráca z vojnového obdobia pokračovala aj v mieri. Zlé spomienky z vojny pomáhali skracovať vzdialenosti medzi ľuďmi, najmä myšlienková príbuznosť sa sformovala do spoločných medzinárodných programových vyhlásení v architektúre. Po vzniku [[Československo|Československa]] vzrástla spoločenská objednávka, lebo Slovensko zaostávalo za vývojom v Čechách, cieľom bolo zaplniť túto medzeru. Socialisticky orientovaní umelci založili v Čechách roku [[1920]] spolok [[Devětsil]] a časopis ''Stavba'', ktorý sa stal vzorom novej architektúry. Na Slovensku na začiatku 20. rokov bola založená [[Umelecká beseda Slovenska]]. K prúdu vplyvov sa pridružil výrazný vplyv nemeckého Bauhausu. Všetky tieto podnety spoluvytvárali základ internacionálnemu štýlu.
 
 
== Pozri aj ==
* Bhaskaranová, L.: Podoby moderního designu, Praha, 2007
* Dulla, M.: Dejiny architektúry 20. storočia, Bratislava,1999
* Krivošová, J., Lukáčová, E.: Premeny súčasnej architektúry Slovenska, Bratislava,1989
* http://www.inzine.sk/article.asp?art=9937
* http://www.kalangya.hu/cgi-bin/journal.exe?type=3&ID=610
 
{{moderná architektúra}}
[[Kategória:Architektonické štýly]]
 
57 285

úprav