Socialistický realizmus v architektúre na Slovensku: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
nepracuje sa 4 mesiace
Vegetator (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
[[Obrázok:DETAIL_FASADY_MLADA_GARDA.jpg|thumb|Detail fasády na internáte[[internát]]e Mladá Garda]]
 
'''Socialistický realizmus v architektúre na Slovensku''' je pomerne krátke obdobie na ''začiatku [[50. roky 20. storočia|50. rokov 20. storočia]]'', ktoré sa vyznačovalo tým, že bolo sprevádzané rôznymi názormi, pozitívnymi, negatívnymi, sprevádzané hlavne mocou, [[politická ideológia|politickou ideológiou]].
 
ObdobieToto obdobie bolo pomerne krátke, [[totalita|totalitné]], s celou škálou emócií v rámci svojho trvania, po ňom, dnes. No zložkou kultúry, ktorá reflektuje jednu zo stránok dejín [[20. storočia]].
== Začiatok ==
V povojnovom období, v rámci materiálovej základne, ekonomických faktorov, stavby sa realizovali z tehly, dreva, zväčša tých najjednoduchších. Bol to racionálny prístup, kde išlo hlavne o úspornosť. Narastala však nespokojnosť, často sa vyčítala absencia výtvarného aspektu a kompozície.
 
== ZáverVznik ==
V '''apríli''' roku '''1948''' sa v Prahe konal zjazd takzvanej národnej kultúry, ktorého následné ustanovenia platili aj pre architektúru, i keď spomenutá nebola. Bolo v podstate logické, že socialistický realizmus nastúpil, politická situácia nič iné nedovoľovala. Otázky estetického vnímania začal určovať štát, ako pri všetkých totalitných režimoch. Zasiahol do teritória umelca s požiadavkami na reprezentáciu moci, odraz predstáv o reálnom svete.
V povojnovom období, v rámci materiálovej základne, [[ekonomika|ekonomických]] faktorov, stavby sa realizovali z [[Tehla (stavebníctvo)|tehly]], [[drevo|dreva]], zväčša tých najjednoduchších. Bol to racionálny prístup, kde išlo hlavne o úspornosť. Narastala však nespokojnosť, často sa vyčítala absencia výtvarného aspektu a kompozície.
 
V '''apríli''' roku '''[[1948''']] sa v [[Praha|Prahe]] konal zjazd takzvanej národnej kultúry, ktorého následné ustanovenia platili aj pre [[architektúra|architektúru]], i keď spomenutá nebola. Bolo v podstate logické, že socialistický realizmus nastúpil, politická situácia nič iné nedovoľovala. Otázky [[estetika|estetického]] vnímania začal určovať [[štát]], ako pri všetkých [[totalita|totalitných]] režimoch. Zasiahol do teritória [[umelec|umelca]] s požiadavkami na reprezentáciu moci, odraz predstáv o reálnom svete.
Pre socialistický realizmus sa používa aj slangový výraz sorela, kde podľa slabík '''so''' znamená socialistický, '''re'''– realizmus a '''la''' - od priezviska Lakomý. [[Zdeněk Lakomý]] bol zástancom stalinskej česko-slovenskej architektúry. Toto pomenovanie vraj vytvoril architekt [[Josef Havlíček]].
 
Pre [[socialistický realizmus]] sa používa aj slangový[[slang]]ový výraz ''sorela'', kde podľa slabík '''so''' znamená socialistický, '''re'''– realizmus a '''la''' - od priezviska Lakomý. [[Zdeněk Lakomý]] bol zástancom stalinskej česko-slovenskej architektúry. Toto pomenovanie vraj vytvoril architekt [[Josef Havlíček]].
== Výrazové prostriedky ==
 
Čo sa týka výrazu, uplatňoval sa '''monumentalizmus''', preberali sa '''klasicizujúce formy''', historizmus, presadzovala sa umelecká stránka architektúry. V podstate cielene vybrané formy, ktoré mali reprezentovať oficiálnu ideológiu.
=== Výrazové prostriedky ===
Čo sa týka výrazu, uplatňoval sa '''[[monumentalizmus''']], preberali sa '''klasicizujúce formy''', [[historizmus]], presadzovala sa umelecká stránka architektúry. V podstate cielene vybrané formy, ktoré mali reprezentovať oficiálnu ideológiu.
 
== Príklady ==
[[Obrázok:Sídlisko_na_Miletičovej_ulici_v_Bratislave.JPG |thumb|Sídlisko na Miletičovej ulici v Bratislave]]
* '''Projekt mesta '''[[Nová Dubnica]]''' od [[Juraj Kroha|Juraja Krohu]], niekedy iba s pomenovaním Návrh socialistického mestečka. Návrh vychádzal z prísnej [[symetria|symetrie]], ktorá bola v konflikte[[konflikt]]e s terénom a celkovým prostredím, tiež obytné budovy mali monumentalistické tendencie.
* '''Sídlisko na Miletičovej ulici v Bratislave''' od [[K.Karol Paluš|K.Karola Paluša]] a [[M.Tengler|M. Tenglera]] uplatňuje síce klasicizujúce formy, čo sa týka dispozičného riešenia vyznieva celkom priaznivo.
* '''obytný dom''' na rohu '''ulice Februárového víťazstva''' v Bratislave od [[V.Houdka|V. Houdka]]. Socialistický realizmus ako smer plný protikladov, na jednej strane fasády budov v línií historizmu, v rámci dispozície uplatnená funkčná a racionálna prevádzka.
* '''budova bývalého Okresného národného výboru''' v [[Snina|Snine]]
* Budovy bývalého krajského národného výboru v Nitre a v Banskej Bystrici od Š. Zhorellu
[[Image:MLADA_GARDA.JPG |thumb|Internát Mladá Garda]]
* [[Ornamentalizmus]] sa uplatňuje aj pri realizácií vysokoškolského internátu '''Mladá garda''' od [[E.Emil Belluš|E.Emila Belluša]]. Sofistikovane je však vyriešený vzťah medzi pomerne veľkou realizáciou a ozdobovaním, ktoré je iba čiastočné, no vyhovuje socialistickému realizmu.
* '''Obytné domy''' od [[B.Bohuslav Fuchs|B.Bohuslava Fuchsa]] realizované v [[Komárno|Komárne]], návrh v roku [[1952]], realizácia [[1956]]
* '''priemyselná škola v Dubnici''' od [[Maťašovský|Maťašovského]] a [[Šrámek|Šrámka]].
* '''nemocnica v Dunajskej Strede''' od [[O. Černého]] a [[Š. Imricha]]
[[Image:SIDLISKO_MILETICOVA.JPG |thumb|sídlisko Miletičova, uplatnený monumentalizmus, prvky social.socialistického realizmu]]
[[Image:Detail_fasády_sídlisko_miletičova.JPG |thumb|sídlisko Miletičova, detail fasády]]
 
Řádek 31 ⟶ 33:
 
== Súťaže ==
V rámci nich '''sa zvyčajne prvá cena neudeľovala'''. Súťaže boli prostriedkom [[propaganda|propagandy]], boli priestorom pre [[kritika|kritiku]], hľadaním správnych prejavov pre socialistický realizmus.
* súťaž na '''Slovenský plánovací úrad''' v roku '''[[1950''']]
* súťaže na '''pamätník SNP v Banskej Bystrici'''- '''[[1952''']], kde bola udelená druhá cena [[J.Ján Svetlík|J.Jánovi Svetlíkovi]].
* súťaž na '''pamätník červenej armády – Slavín''' v Bratislave v rokoch '''[[1953]] - [[1954''']], ktorý však realizovali podľa [[Ján Svetlík|Jána Svetlíka]] až v roku '''[[1960'''.]]
* Tiež sa na teoretickom poli súťaží riešila '''dostavba Gottwaldovho námestia''' v Bratislave v roku '''[[1954''']]
 
== Kladné stránky ==
Medzi kladné stránky tohto obdobia patrí obnovenie vydávania '''časopisu Projekt''', o architektúre, tiež '''časopis Výtvarný život''' v spolupráci s výtvarnými umelcami. V roku [[1953]] bola zriadená [[Slovenská akadémia vied]], kde sa rozvíjala aj vedecká činnosť. O architektúre sa viedli diskusie, semináre o problémoch v rámci architektúry. Bola snaha vyvolať záujem o architektúru aj zo strany širokej verejnosti, aj keď v dôsledku politickej ideológie.
 
== Koniec obdobia ==
Koniec obdobia, prípadne doznievanie nastáva po takzvanej '''II. Všezväzovej konferencií pracovníkov vo výstavbe''' uskutočnené v '''[[Moskva|Moskve''']], kde odzneli kritické vyjadrenia smerované na socialistický realizmus. Bol to však '''dôsledok Stalinovej[[Stalin]]ovej smrti''', ktorá znamenala obrat v spoločnosti.
 
== Záver ==
Obdobie pomerne krátke, totalitné, s celou škálou emócií v rámci svojho trvania, po ňom, dnes. No zložkou kultúry, ktorá reflektuje jednu zo stránok dejín 20. storočia.
 
== Literatúra ==
Řádek 53 ⟶ 52:
* Kusý, M.: Vývoj teórie a praxe čs. architektúry v období tzv. socialistického realizmu, Architektúra a urbanizmus 2 / 1968, str. 7 – 14
 
== Pozri aj ==
[[Kategória:Architektúra]]
*[[60. roky 20. storočia (Slovenská architektúra)]]
 
[[Kategória:Architektonické štýly]]
[[Kategória:Architektúra na Slovensku]]
[[Kategória:Socialistický realizmus]]