Lionel Terray: Rozdiel medzi revíziami

(J.F.)
(LL)
== Lezenie a životné osudy ==
Začiatkom 2. svetovej vojny narukoval a stretol [[G. Rébufatt]]a, ktorého prevratné (vtedy, dnes už štandardné) názory na horolezectvo prevzal a vyliezol s ním ťažké túry v oblasti [[Mont Blanc|Mt. Blancu]]. V r. 1944 sa zúčastnil odboja v horskej jednotke. Po vojne sa stal lyžiarskym inštruktorom, neskôr aj horským vodcom v [[Chamonix]].
Vyliezol v rýchlom štýle veľké alpské steny, napr. 1946 Walkerov pilier na [[Grandes Jorasses]], 1947 sev. stenu [[Eiger]]u (druhý priestup, s [[Louis Lachenal|L. Lachenalom]]).
 
V r. 1950 sa zúčastnil úspešnej expedície na [[Annapurna|Annapurnu]], namiesto vlastnej šance na výstup pomáhal zachrániť omrznutých prvovýstupcov [[Herzog]]a a [[Louis Lachenal|Lachenal]]a. V r. 1952 uskutočnil s [[G. Magnone]]m prvý výstup na [[Cerro Fitz Roy]] v [[Patagónia|Patagónii]] a následne zdolal aj [[Aconcagua|Aconcaguu]] a v peruánskych [[Andy|Andách]] panenský [[Huascan]]. V r. 1954 v rámci prieskumnej výpravy pod Makalu vyliezol na sedemtisícovku [[Čomolonzo]]. V nasledujúcom roku s [[Jean Couzy|J. Couzym]] vystúpili ako prví na [[Makalu]], o dva dni ďalších sedem lezcov vrátane vedúceho "šťastnej" výpravy [[Jean Franco|J. Franca]].
 
Už v roku 1956 sa vrátil do [[Peru]] a zdolal [[Nevado Chacraraju]], považovaný za nedobytný. V r. 1957 bol aktívny pri záchrannej akcii s sev. stene [[Eiger]]u. V r. 1962 uskutočnil prvý výstup na [[Jannu]] (napísal o tom knihu) a v tom istom roku ďalší prvovýstup na [[Nilgirí]] (7032 m). Po návrate sa ako horský vodca v Alpách dostal pod lavínu, klient zahynul. V r. 1964 viedol úspešnú expedíciu na Aljaške. Napísal knihu s provokatívnym názvom: ''Dobyvatelia zbytočného''.
777

úprav