Poznanie: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Alexbot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: ko:인식
Vegetator (diskusia | príspevky)
zjednotené články
Riadok 1:
'''Poznanie''' je [[nadobudnutie]] [[poznatok|poznatkov]]; vzťah medzi poznávaným a poznávajúcim. Procesuálnou stránkou poznania je [[poznávanie]]. Výsledkom, produktom poznávania je [[poznatok]]. Poznanie je predmetom skúmania v rámci [[gnozeológia|gnozeológie]], [[teória poznania|teórie poznania]], [[epistemológia|epistemológie]], [[psychológia|psychológie]],
[[intelektika|intelektiky]], [[biológia|biológie]], [[informatika|informatiky]], [[kybernetika|kybernetiky]] a iných disciplín.<ref>{{filit|fvp/poznanie.html}} ''Poznanie''</ref>
 
== Názory ==
Táto kapitola obsahuje [[Filozofia|filozofické]] názory na poznanie.<ref>[http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvp/poznanie_-_nazory_nan.html Poznanie - názory naň] [[FILIT]]</ref>
 
== Názory ==
*[[Charles Sanders Peirce]]: Poznanie je úsilie dosiahnuť pevné [[presvedčenie]]. Cieľom poznania je dosiahnutie pravdy, čo však nie je záležitosť individuálna, lež celých dejín.
 
*[[Claude Tresmontant]]: Poznanie je [[asimilácia]] informácie, ktorá sa nachádza mimo nášho ducha, v objektívnej skutočnosti.
 
*[[Aristoteles|Aristoteles]]: Poznanie je rozvíjajúci sa proces začínajúci najjednoduchším, elementárnym zmyslovým poznaním ako historicky prvou rovinou poznania, ktorou poznávame konkrétne [[bytie]], t. j. [[prvá podstata|prvé podstaty]]. Prostredníctvom zmyslového poznania si osvojujeme jedinečné. Postihnutie všeobecného je výsadou rozumu, ktorý podobne ako zmysly čerpajú z reality - čerpá zo zmyslovej skúsenosti. Gradácia je teda nasledovná: pocit ([[vnímanie]]), [[predstava]], [[skúsenosť]] posilnená [[pamäť]], [[umenie]], [[veda]]. [[vedecké poznanie]] je vyvrcholením celého procesu poznania.
 
*[[Augustín z Hippa]]: Poznanie sa zakladá na vnútornej sebaistote vedomia: môžem sa mýliť vo veciach vonkajšieho sveta, môžem pochybovať o ich poznaní, ale tým, že pochybujem, uvedomujem si sám seba ako pochybujúcu bytosť. Ak sa totiž mýlim, potom som. Každý, kto si uvedomuje, že pochybuje, uvedomunje si niečo pravdivé a zároveň nadobúda istotu toho, čo si uvedomuje.
 
:Pravdu nemožno nájsť mimo [[človek]]a: nevychádzaj von, vráť sa späť do svojho vnútra! V ľudskom vnútri prebýva pravda. Len vo svojom vnutri nachádza človek nevyhnutné a isté pravdy, ktoré platia nadčasovo a nadindividuálne - napríklad princípy matematiky, logický princíp protirečenia a pod. Takéto pravdy nemôžu pochádzať zo zmyslovej skusenosti. Naopak, ich analýza skôr ukazuje, že zmyslová skúsenosť už predpokladá určité idey, to znamená, že nejestvuje nijaká smyslová skúsenosť bez účasti ducha.
 
:Odkiaľ pochádzajú [[idea|idey]], ktoré sú nezávislé od zmyslovej skúsenosti? Večné pravdy sú nám dané vďaka tomu, že vyžarujú z [[Boh|Boha]], [[iluminácia|ilumináciou]].
 
*[[Demokritos]]: Poznanie existuje dvojakého druhu: jasné a nejasné. Nejasné poznanie je zmyslové, jasné poznanie je [[rozumové poznanie]].
 
*[[John Dewey]]: Poznanie je nástroj orientácie človeka vo svete a nástroj pretvárania sveta. Poznanie nevypovedá o realite.
 
*[[Denis Diderot]]: Poznanie má pôvod v [[skúsenosť|skúsenosti]], týka sa len bezprostredne v zmyslovej skúsenosti prístupných javov, no predpokladá usmerňovanie rozumom.
 
*[[Empedokles]]: Poznanie zahrňuje tak [[zmyslové poznanie]], ako aj [[rozumové poznanie]].
 
*[[Epikureizmus]]: Poznanie pochádza zo zmyslových vnemov, ktoré sú jasné a určité. [[Vnem]]y nikdy nemôžu klamať, lebo sú odrazom od vecí sa oddeľujúcich obrazov, ktoré narážajú na zmyslové orgány a oznamujú svoju existenciu duši. Zmyslovým vnímaním nepoznáme priamo veci, ale len ich obrazy, ktoré môžu byť aj nesprávne interpretované, a tak môže vzniknúť i mylné hodnotenie skutočnosti. Klam teda môže vzniknúť len v procese tvorenia pojmov a súdov na základe predstavivosťou reprodukovaných zmyslových odrazov vecí.
 
:Ak pojem zodpovedá zmyslovým odrazom vecí, vtedy sa ony stávajú pravdivými a možno ich pokladať za kritérium pravdivosti poznania. Pojmy sú podľa toho obrazmi alebo skôr všeobecnými schémami, ktoré vznikli v rozume vďaka mnohonásobným rovnakým vnemom daného predmetu. Vo vedomí sú vždy späté s vyslovením názvu. Ale ak sa tieto pojmy spájajú do súdov, v ktorých nejde o bezprostredný vnem, ale len o usudzovanie na základe všeobecných obrazových schém, vtedy môžu byť takéto súdy pravdivé, alebo klamné, alebo môžu byť kritériom poznania podľa toho, či domnienka vyplývajúca z takéhoto usudzovania bude, alebo nebude potvrdená. Tretím kritériom pravdy v epikureizme sú pocity, ktoré ukazujú človeku, či sa k svojmu šťastiu uberá správnou, alebo nesprávnou cestou. Príjemné pocity sú ukazovateľom jej správnosti, nepríjemné pocity odhaľujú jej falošnosť a nesprávnosť.
 
*[[Georg Wilhelm Friedrich Hegel]]: Poznanie je sebapoznanie [[duch|ducha]].
 
*[[Edmund Husserl]]: Poznanie prebieha v určitých ''aktoch'', ktoré vystupujú v súvislosti vyjadrujúcej [[reč]]i.
 
:Poznanie ''zahrňuje rozum i nerozumné, nenazerateľné i nazerateľné atď., obsahuje celú sféru súdu, predikatívnu i predpredikatívnu, rôzne akty viery, nech je čimkoľvek a nech je akákoľvek, všetky modality viery.''
 
:''Každý poznávací proces obsahuje moment, spojený s prianiami a snahami, smeruje k praktickým cieľom, má pozitívne hodnotovú orientáciu.''
 
*[[Carl Gustav Jung]]): Poznanie pochádza z [[duša|duše]].
 
*[[Immanuel Kant]]: Poznanie je zjednocovanie rozmanitého, bezprostredne nazeraného zmyslami, najprv v obraznosti (''Einblidungskraft'') a dospieva zásluhou [[um|umu (Verstand)]] k jednote [[pojem|pojmu]]. Poznanie je uplatnenie syntetickej funkcie vedomia na 'látke' poznania v rámci [[kategória|kategórií]] a zásad, ktoré vyústilo do reprodukcie (''Herstellung'') istej jednotnej, objektívnej, všeobecnej súvislosti.
 
*[[Gottfried Wilhelm Leibniz]]: Poznanie zahrňuje empirické poznanie ako svoju významnú zložku, no okrem neho zahrňuje aj poznanie, ktoré nemožno vysvetliť či odvodiť zo skúsenosti a ktoré sa zakladá na rozume. Leibniz k [[John Locke|Lockovej]] téze, že nič nie je v rozume, čo by predtým nebolo v zmysloch, pridáva dôležitý dodatok: okrem rozumu samého.
 
:Podľa Leibniza existujú dva druhy poznatkov (právd, výrokov):
 
:*''pravdy rozumu'', t. j. analytické vety typu matermatických výrokov; tieto majú apriórny (predskúsenostný) charakter a sú východiskom (alebo čľánkom) deduktívnych postupov;
 
:*''pravdy faktu'', t. j. výroky založené na skúsenosti, ktoré sú príznačné pre prírodovedecké poznanie; dotýkajú sa iba nášho sveta, nie bytia všeobecne. Na rozdiel od právd rozumu'' nemajú univerzálnu platnosť.
 
:V duchu [[René Descartes|Descartovho]] všeobecného kalkulu (''mathesis universalis'') sa pokúšal nájsť všeobecné formy vyjadrenia poznatkov v podobe vzťahov medzi vhodne zvolenými symbolmi, čiže pokúšal sa vypracovať základy formálnej logiky.
 
*[[Nicolas Malebranche]]: Poznanie je účasť na Božom poznaní, ktoré nás osvetľuje.
 
*[[Protagoras]]: ''Poznanie je podľa Protagora čisto subjektívnym procesom....'' Poznanie sveta ''podmieňuje zmenami, ku ktorým dochádza tak v subjekte, ako aj v objekte poznania. A preto každý kladný súd má rovnocenný záporný súd.''
 
*[[Racionalizmus]]: Pramení hlavne v rozume, pretože bez rozumu by sme poznávali len nezmyselný chaos nesúvislých zmyslových údajov. Rozumové poznanie sa opiera o vrodené idey alebo vrodené princípy, ktoré sú úplne nezávislé od našej skúsenosti a ktoré by si bol schopný uvedomiť aj človek zbavených všetkých zmyslových funkcií, napr. [[zákon totožnosti|logické zásada totožnosti]], [[zákon protirečenia|logická zásada sporu]] a [[zákon vylúčenia tretieho|logická zásada vylúčeného tretieho]].
 
*[[Richard McKay Rorty]]. Poznanie je účasť na realite, v ktorej úlohou filozofie je dekonštruktivistický rozhovor o kultúrnej podmienenosti, z ktorej vyrastajú naše vždy len relatívne predstavy o tom, čo je skutočné.
 
*[[Sofisti]]: Poznanie je [[zmyslové vnímanie]].
 
*[[Sokrates]]: Poznanie má všeobecnú platnosť, ktorá korení v rozume, najmä v pojmoch.
 
=== Platon ===
 
*[[Platon|Platon]]: Poznanie existuje pravé a nepravé, pričom pravé je poznanie [[idea|ideí]] uskutočňované [[rozumová duša|rozumovou dušou]]. Základom poznania je priame nazeranie ideí. Ostatné poznanie je iba natoľko poznaním, nakoľko má účasť na tomto nazeraní.
 
:Poznanie nemožno dosiahnuť zmyslami. Ozajstné poznanie nemôže poskytnúť ani mienka získaná indukciou z faktu premenlivej existencie [[vec|vecí]], pretože neodpovedá na otázku, prečo veci jestvujú. Ani samo objektivne myslenie, opierajúce sa o skúmanie elementov a pomerov častí vo veciach, nestačí. Poznanie, ktorého cieľom je vedenie o ideách, musí začínať prisne vedeckými úvahami, podobnými matematickým dôkazom. Cestou k nemu nie je diskurzívne myslenie, ale intuitivne nazeranie. Na to je potrebná primeraná duševná príprava spočívajúca v tom, že [[človek|človek]] v mnohosti jednotlivych vecí začne vidieť jednu ideu a že znova v mnohých rozličných, hierarchicky navzájom spätých ideách vidí jednu ideu a konštatuje, že táto idea v sebe obsahuje celé množstvo iných rozličných ideí.
 
:Vedenie, ktorého cieľom je poznanie ideí, je teda povznesením sa nad vonkajšie zmyslové veci k vnútornému zreniu najvyššej idey a v ďalšej etape zostupovaním od tejto najvyššej idey k vonkajším veciam a k ich vysvetľovaniu prostredníctvom nej. Idey má [[duša|duša]] zatvorené v sebe a len sebe pripomína to, čo videla vo sfére ideí ([[rozpamätávanie sa|rozpamätávanie sa]]), a keďže je spojená s [[telo|telom]] týmto ideám prispôsobuje vankajší svet.
 
:Poznanie ideí si vyžaduje primeranú mravnú prípravu. Táto príprava spočíva v aplikovaní ideí na život a konanie človeka a týka sa cieľa morálky a prostriedkov k nemu vedúcich, predovšetkým [[cnosť|cnosti]].
 
''Keď chceme niečo [[poznanie|poznať]], potrebujeme tri [[vec|veci]], štvrtá vec je samo vedenie - za piatu treba pokladať [[objekt|sám objekt, ktorý je poznateľný a skutočne jestvuje]]. Prvá vec je [[meno|meno]], druhá [[definícia|definícia]], tretia [[obraz|obraz]], štvrtá [[vedenie|vedenie]]. Ak chceš porozumieť tomu, čo sme práve povedali, pochop to na jednom príklade a uvedom si, že je to tak so všetkým. Jestvuje čosi, čo sa volá 'kruh'; práve to, čo sme vyslovili, je jeho meno. Jeho definícia je druhá vec; skladá sa z mien a slovies, lebo 'to, čo má všade rovnakú vzdialenosť od stredu', by bola zrejme definícia toho, čo sa nazýva guľaté, okrúhle, kruh. Tretie je to, čo sa dá namaľovať a zotrieť, vysústruhovať a zničiť, lenže so samotným kruhom, na ktorý sa všetko toto vzťahuje, sa nedeje ani jedna z týchto zmien, pretože kruh je niečo iné ako tieto veci. Štvrtá vec je vedenie, rozumové poznanie a pravdivá predstava o týchto veciach; aj toto všetko treba považovať za jedno, pretože to nie je obsiahnuté ani v slovách, ani v priestorových tvaroch, ale v dušiach; z toho je jasné, že je to niečo odlišné aj od skutočného kruhu aj od toho, čo sme predtým zhrnuli do troch vecí. Z nich je príbuznosťou a podobnosťou piatej veci najbližšie rozumové poznanie; ostatné veci sú vzdialenejšie. To isté platí tiež, ak je predmetom nášho rozprávania rovný a okrúhly tvar a farba alebo dobro, krása a spravodlivosť i každé umele vytvorené a každé prirodzene vzniknuté teleso, oheň, voda i všetky podobné veci, každý živočích, duševná vlastnosť i všetko, čo robíme a trpíme. Kto totiž nepochopí nejako aspoň štyri z oných piatich vecí, nikdy nebude môcť úplne poznať piatu. Okrem toho pre nepatrné jazykové možnosti tieto štyri veci objasňujú nielen a akosť, ale aj podstatu každej veci. Preto sa nikdy nijaký rozumný človek nedováži uložiť svoje myšlienky do slov, ešte k tomu nezmeniteľných, ako je to pri písomnom zázname.''
 
''Až keď sa tieto jednotlivé veci, mená, definície, názory a iné zmyslové vnemy navzájom obrúsia a s dobrým úmyslom preskúmajú, nešetriac pritom otázkami a odpoveďami, zažiari o každej jednotlivej veci také rozsiahle svetlo poznania a rozumu, akého je len ľudská sila schopná.''
 
== Referencie ==
{{reflist}}
 
== Iné projekty ==
{{projekt|q=Poznanie}}
 
== Externé odkazy ==
* {{filit|fvp/poznanie.html}}
 
[[Kategória:Poznávanie]]