Poznanie: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegetator (diskusia | príspevky)
zjednotené články
Vegetator (diskusia | príspevky)
Riadok 62:
 
*[[Sokrates]]: Poznanie má všeobecnú platnosť, ktorá korení v rozume, najmä v pojmoch.
 
*[[Mladší stoicizmus]]: Poznanie sa zakladá na intuícii, ktorá má blízko k zjaveniu, keďže prijímané prepoklady a postuláty sú dogmatickej povahy.
 
*[[Transcendentalizmus]]: Transcendentalizmus chápe poznanie ''ako racionálnu a jedine možnú konštrukcie subjektu; usiluje sa nájsť apriórny zákon vývoja poznania''.
 
=== Platon ===
Řádek 75 ⟶ 79:
''Keď chceme niečo [[poznanie|poznať]], potrebujeme tri [[vec|veci]], štvrtá vec je samo vedenie - za piatu treba pokladať [[objekt|sám objekt, ktorý je poznateľný a skutočne jestvuje]]. Prvá vec je [[meno|meno]], druhá [[definícia|definícia]], tretia [[obraz|obraz]], štvrtá [[vedenie|vedenie]]. Ak chceš porozumieť tomu, čo sme práve povedali, pochop to na jednom príklade a uvedom si, že je to tak so všetkým. Jestvuje čosi, čo sa volá 'kruh'; práve to, čo sme vyslovili, je jeho meno. Jeho definícia je druhá vec; skladá sa z mien a slovies, lebo 'to, čo má všade rovnakú vzdialenosť od stredu', by bola zrejme definícia toho, čo sa nazýva guľaté, okrúhle, kruh. Tretie je to, čo sa dá namaľovať a zotrieť, vysústruhovať a zničiť, lenže so samotným kruhom, na ktorý sa všetko toto vzťahuje, sa nedeje ani jedna z týchto zmien, pretože kruh je niečo iné ako tieto veci. Štvrtá vec je vedenie, rozumové poznanie a pravdivá predstava o týchto veciach; aj toto všetko treba považovať za jedno, pretože to nie je obsiahnuté ani v slovách, ani v priestorových tvaroch, ale v dušiach; z toho je jasné, že je to niečo odlišné aj od skutočného kruhu aj od toho, čo sme predtým zhrnuli do troch vecí. Z nich je príbuznosťou a podobnosťou piatej veci najbližšie rozumové poznanie; ostatné veci sú vzdialenejšie. To isté platí tiež, ak je predmetom nášho rozprávania rovný a okrúhly tvar a farba alebo dobro, krása a spravodlivosť i každé umele vytvorené a každé prirodzene vzniknuté teleso, oheň, voda i všetky podobné veci, každý živočích, duševná vlastnosť i všetko, čo robíme a trpíme. Kto totiž nepochopí nejako aspoň štyri z oných piatich vecí, nikdy nebude môcť úplne poznať piatu. Okrem toho pre nepatrné jazykové možnosti tieto štyri veci objasňujú nielen a akosť, ale aj podstatu každej veci. Preto sa nikdy nijaký rozumný človek nedováži uložiť svoje myšlienky do slov, ešte k tomu nezmeniteľných, ako je to pri písomnom zázname.''
 
''Až keď sa tieto jednotlivé veci, mená, definície, názory a iné zmyslové vnemy navzájom obrúsia a s dobrým úmyslom preskúmajú, nešetriac pritom otázkami a odpoveďami, zažiari o každej jednotlivej veci také rozsiahle svetlo poznania a rozumu, akého je len ľudská sila schopná.''
 
== Referencie ==