Verzia z 14:36, 1. november 2008 upraviť ArthurBot (diskusia \| príspevky) Boti, Výnimky z blokovaní IP 130 257 editací d robot Pridal: oc:Mantèl (geologia) ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 19:38, 20. december 2008 upraviť vrátiť Robzle (diskusia \| príspevky) 22 502 editací d t, wl Ďalšia úprava →
Riadok 1: [[Obrázok:Earth-crust-cutaway-english.png\|thumb\|250px\|right\|{{Legenda\|#f8ab70\|Vrchný plášť}}{{Legenda\|#f6d485\|Spodný plášť}}]] '''Zemský plášť''' je hrubá vrstva [[hornina\|hornín]] obkolesujúca [[zemské jadro\|jadro]] ~~Zeme~~[[Zem]]e a leží hneď pod [[zemská kôra\|kôrou]]. Je hrubý približne 2 900 km a zaberá 70 % objemu Zeme. Dôležitým procesom, ktorý prebieha v plášti, je výstup roztaveného materiálu z hranice [[astenosféra\|astenosféry]], čo sa na povrchu prejavuje rôznymi formami ([[Horúca škvrna (geológia)\|horúce škvrny]], [[rozchádzanie oceánskeho dna\|rozchádzanie sa oceánskeho dna]] a [[pohyb kontinentov]]). Zemský plášť leží veľmi hlboko, aby sa dal skúmať bežnými technikami (vrty). ~~Vačsinu~~Väčsinu poznatkov sa podarilo získať až v [[20. storočie\|20. storočí]] nepriamymi metódami: analýzou prechodu [[seizmická vlna\|seizmických vĺn]], porovnávaním [[archaikum\|archaických]] [[bazalt\|bazaltov]] so súčasnými bazaltami stredoceánskych chrbtov, analýzou [[lherzolit\|lherzolitov]], [[kimberlit\|kimberlitov]] a [[peridotit\|peridotiov]]. ==Vrchný plášť== Riadok 8: Vo vrchnom plášti môžeme vyčleniť tri rozdielne oblasti: * Zóna nízkych rýchlostí, alebo aj [[astenosféra]], je ~~objasť~~oblasť od 60 do 250 km. Je charakteristická znížením rýchlosti prechádzajúcich seizmických vĺn. * ~~Objasť~~Oblasť na prvým fázovým prechodom - až do hĺbky cca 400 km. V nej rýchlosť seizmických vĺn narastá. * ~~Oblať~~Oblasť fázového prechodu, alebo aj rozhranie medzi vrchným a spodným plášťom (650 km, značne varíruje). Vrchný plášť je tvorený [[eklogit\|eklogitmi]], [[dunit\|dunitmi]] a peridotitmi, z mineralogického hľadiska prevažne [[olivín]]om, [[Skupina pyroxénu\|pyroxénmi]], [[Skupina granátu\|granátmi]] a [[spinel\|spinelmi]], čiže minerálmi s vysokým obsahom horčíka a železa. Veľa informácií o zložení vrchného plášťa bolo získaných zo [[xenolit\|xenolitov]] spinelových lherzolitov vynesených z hĺbky 40 - 60 km a vzácnejších granátových lherzolitov, vynesených z hĺbky 200 km. ==Spodný plášť== Spodný plášť leží pod vrchným (hĺbka 650 km) a siaha až k [[zemské jadro\|jadru]] (hĺbka 2 900 km), od ktorého je oddelený opäť ~~diskontuniutou~~diskontinuitou - [[Gutenbergova diskontinuita]]. Tlak opäť narastá (až do 120 GPa), čo sa prejavuje aj na minerálnom zložení: spinely sa fázovým prechodom premenia na [[perovskit]], spodný plášť je tiež obohatený o prvky [[kobalt]], [[nikel]] a [[titán]]. Spodný plášť sa javí byť oveľa kompaktnejší ako vrchný. ==Chemické zloženie== Riadok 84: ==Pozri aj== [[Stavba Zeme]] == Externé odkazy == [http://www.geokem.com/homogen.html Stavba a zloženie plášťa Zeme (anglicky)] [[Kategória:Štruktúra Zeme]]

Zemský plášť: Rozdiel medzi revíziami