Verzia z 20:35, 20. december 2008 upraviť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací d Romaioi premiestnená na Rómaioi ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 20:53, 20. december 2008 upraviť vrátiť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací ten spodok patrí do článku Gréci Ďalšia úprava →
Riadok 1: {{na úpravu}} '''Rómaioi''' ([[Gréčtina\|gr.]] Ρωμαίοι - doslova Rimania) alebo '''Rómioi''' (gr. Ρωμιοί) je grécky názov obyvateľov Východorímskej/[[Byzantskej ríše\|Byzantskej ríše]] používaný (v tomto zmysle) od 4. do 15. storočia. Podľa niektorých názorov to bolo v užšom zmysle aj označenie kresťanských predkov dnešných Grékov. Dnes výraz Rómioi v gréčtine (podľa niektorých názorov aj v stredoveku) je zriedkavé označenie Grékov. ~~[[Image:armatolos-haag.jpg\|thumb\|Tradičný kroj Romaiov (Grékov)]]~~ '''Romaiovia''' [[Gréčtina\|gr.]] Ρωμαίοι (Romaioi), alebo Ρωμιοί (Romioi) sú predkovia väčšiny obyvateľstva moderného Grécka, hovorili [[Dimotiki\|novogréckym jazykom]]. Väčšinou sa jedná o potomkov antických [[Gréci\|Grékov]] (Hellénov). == ~~História~~Vývoj == Pôvod výrazu siaha do 3 stor. po Kr., kedy v roku 212 vydal rímsky cisár [[Caracalla]] tzv. ''Constitutio Antoniniana'', čím poskytol rímske občianstvo všetkým slobodným obyvateľom [[Staroveký Rím\|Rímskeho impéria]]. Tak sa zároveň každý v ríši mohol nazývať Rimanom, po grécky Romaios/Romios. História Romaiov siaha do 3 stor. n.l., kedy v roku 212 vydal Rímsky cisár [[Caracalla]] tzv. ''Constitutio Antoniniana'', čím poskytol rímske občianstvo všetkým slobodným obyvateľom [[Staroveký Rím\|Rímskeho impéria]]. Tak sa zároveň každý v ríši mohol nazývať Rimanom, po grécky Romaios, Romios. V 4 stor. sa u Grékov postupne prestáva používať ich staré meno Helléni (Έλληνες, Hellénes), ktoré teraz neoznačovalo príslušníka národa, ale jednoducho človeka, ktorý nie je kresťan, pohana. Tak sa teda z Hellénov stali Rimania. V r. 395 n.l. sa Rímska ríša rozdelila na východnú a západnú, pričom vo východnej časti sa presadil grécky národ a stala sa z nej grécka ríša. Obyvatelia Byzancie (Gréci) sa však stále nazývali Romaioi (Rimania), rozprávali po grécky. V 12 stor. sa však postupne objavuje snaha o zavedenie mena Heléni a oživuje sa grécky nacionalizmus. Nástupom dynastie Palaiologovcov sa obyvateľstvu Byzancie predostrie že sú potomkovia antických Hellénov (Grékov) a slovo Romaios (Riman) sa používalo iba ako úradné označenie občana. Túto renesanciu gréckeho národa podporovali aj učenci z tej doby, ako filozof Georgios Gemisthos Plithon či spisovateľ Laonikos Chalkokondilis. Avšak pádom Byzancie a začlenením Grékov do Tureckej ríše sa tento patriotizmus postupne vytráca a vracia sa k označeniu romaios ako k národnému označeniu gréckohovoriacich ortodoxných kresťanov. Romaiskú identitu udržiavali ortodoxní kňazi keď podporovali grécke školy a cirkevné správy v ríši. V 17 stor. sa však opäť začína prebúdzať helenizmus a opäť sa vyzdvyhuje kultúra antických Grékov, predkov Romaiov. Tento šíriaci sa nacionalizmus vyvrcholí v 19 stor. do Gréckej vojny za nezávislosť, kedy Romaiovia porazia Turkov, pričom sa tu stretávajú s pozitívnymi ohlasmi Európanov, filhelénov, ktorí ďalej podporujú Romaiov aby sa znovuoznačili ako Helléni (Gréci). Tak v roku 1830 vzniká Hellénsky štát (Grécko), pričom sa upevní grécky patriotizmus, odmietne sa označenie Romaios a znovu sa začne používať termín Έλληνας (Éllinas, Hellén). V 4 stor. sa u Grékov postupne prestáva používať ich staré meno Heléni (Έλληνες, Hellénes), ktoré teraz neoznačovalo príslušníka národa, ale jednoducho človeka, ktorý nie je kresťan, pohana. Tak sa teda z Helénov stali Rimania. V r. 395 sa Rímska ríša rozdelila na východnú a západnú, pričom vo východnej časti sa presadil grécky národ a stala sa z nej grécka ríša. Obyvatelia Byzantskej ríše sa však stále nazývali Romaioi (Rimania). ~~== Rozmiestnenie ==~~ V 12 stor. sa postupne objavuje snaha o zavedenie mena Heléni a oživuje sa grécky nacionalizmus. Nástupom dynastie Palaiologovcov sa obyvateľstvu Byzantskej ríše predostrie že sú potomkovia antických Helénov (Grékov) a slovo Riman sa používalo iba ako úradné označenie občana. Túto renesanciu gréckeho národa podporovali aj učenci tých čias, ako filozof Georgios Gemisthos Plithon či spisovateľ Laonikos Chalkokondilis. Romaiovia žili na [[Peloponéz]]e, v južnom Grécku, okrem [[Atika\|Attiky]], ďalej v [[Epirus\|Epire]], [[Tesália\|Tesálií]], južnej [[Macedónia\|Macedónií]], na [[Kréta\|Kréte]], na ostrovoch okolo Grécka, na [[Cyprus\|Cypre]] a toto označenie sa používalo aj na označenie [[Maloázijskí Gréci\|Anatólskych Grékov]]. Pádom Byzancie a začlenením Grékov do Osmanskej ríše sa však tento patriotizmus postupne vytráca a vracia sa k označeniu Romaios ako k národnému označeniu grécky hovoriacich ortodoxných kresťanov. Romaiskú identitu udržiavali ortodoxní kňazi, keď podporovali grécke školy a cirkevné správy v ríši. V 17. stor. sa však opäť začína prebúdzať helenizmus a opäť sa vyzdvihuje kultúra antických Grékov, predkov Romaiov. Tento šíriaci sa nacionalizmus vyvrcholí v 19 stor. do Gréckej vojny za nezávislosť, kedy Romaiovia porazia Turkov, pričom sa tu stretávajú s pozitívnymi ohlasmi Európanov, filhelénov, ktorí ďalej podporujú Romaiov, aby sa znovu označili ako Heléni (Gréci). Tak v roku 1830 vzniká Helénsky štát (Grécko), pričom sa upevnil grécky patriotizmus, odmietlo sa označenie Romaios a znovu sa začal používať termín Έλληνας (Éllinas, Hellén). ~~== Jazyk ==~~ Romaiovia hovorili ľudovým gréckym jazykom [[Dimotiki]], ktorý sa vyvynul zo starogréckeho jazyka koiné. Existujú viaceré varianty modernej gréčtiny z Grécka, hlavne sa rozlišujú severné a južné nárečia. ~~==Kultúra==~~ Kultúra Romaiov vychádzala z antiky a z byzancie. Každý kraj Grécka má svoj špecifický folklór a zvyky. Tradičný mužský kroj Romaiov pozostával zo suknice (foustanella) a šatky, prípadne turbanu či fezu. Medzi ľuďmi boli populárni grécki zbojníci (kleftes), ktorí útočili na Turkov. Ľudová hudba je hraná na klarinety v orientálnych rytmoch. Dôležitý aspekt spoločnosti bola cirkev, ktorá bránila islamizácií Romaiov. ~~==Pozri aj==~~ * [[Grécky folklór]] ==Zdroje== Řádek 25 ⟶ 15: * Periklis Kountouriotis-Istoria ton Ellinon kata tin Ottomaniki periodos. [[Kategória:Byzantská ríša]] [[Kategória:Gréci]]

Rómaioi: Rozdiel medzi revíziami