Gyges: Rozdiel medzi revíziami

'''Gyges''' bol [[kráľ]] Lýdie približne od roku [[687 pred KKr.]] do roku [[652 pred KKr.]] Bol zakladateľom Mermnovskej dynastie.

Na začiatku siedmeho storočia pred KKr. zanikla na západe Malej Ázie po útoku kočovných Kimmeriov [[Frýgia]] a vojenskí vodcovia, ktorí mohli poskytnúť stabilitu v regióne začali vytvárať menšie kráľovstvá. Jedným z nich bol muž menom Gyges, ktorý sa stal panovníkom v Lýdii. Ako sa dostal k moci, o tom nič nevieme. Jeho príbeh poznáme z antiky v troch rozličných verziách. Prvé dve spadajú celkom určite len do mýtov. Podľa Filostrata mal Gyges zázračný prsteň pomocou ktorého zviedol kráľovu manželku, zbavil sa kráľa a zmocnil sa trónu. Najrozšírenejšia verzia Gygovho príbehu sa zakladá na niekoľkých zmienkach Platóna potom u Lukiána a Cicerona. V tejto povesti bol Gyges pastierom v službách lýdskeho kráľa Kandaula. V jaskyni našiel prsteň nasadil si ho na prst a keď si ho neskôr náhodne obrátil na svoje veľké prekvapenie sa stal neviditeľným. Pochopil, že toho môže využiť a aj to urobil. Pomáhal naprávať neprávosti, usvedčoval klamárov a predchádzal zlu. Za tieto skutky ho kráľ Kandaules vymenoval za svojho prvého služobníka (ministra). Po zavraždení Kandaula náčelníkom osobnej stráže sa Gyges stal kráľovniným spoluvládcom a neskôr sa s ňou oženil. Najracionálnejšia verzia okolností ako sa Gyges stal kráľom Lýdie pochádza od otca dejepisu Herodota. Podľa nej bol Gyges syn Daskyla vojakom osobnej stráže kráľa Kandaula a nebol bezvýznamný. Kráľov vsťah k nemu bol dôverný, zveroval mu najdôležitejšie veci a často sa sním zhováral, medziiným aj o ženách, dokonca aj o svojej manželke. Kráľ tvrdil, že jeho manželka je najkrajšia a Gyges s tým súhlasil. Kandaules však namietal, že len opakuje jeho slová a nech sa o tom presvedčí a preto zinscenoval Gygovi možnosť ju večer v spálni uvidieť nahú. Kráľovná na to prišla a považovala to za zneuctenie. Gyges si mal vybrať, buď zaplatí životom sám, alebo kráľ. Vybral si tú druhú možnosť. Zavraždil Kandaula a stal sa lýdskym kráľom. Historický Gyges vládol v siedmom storočí pred K. Je možné, že sa pomocou manželky posledného kráľa dostal k moci a založil tak po dynastii Herakleovcov novú dynastiu Mermnovcov. Bol to energický a ciaľavedomý panovník. Lýdiu a jéj hlavné mesto Sardy priviedol k rozkvetu. V roku 679 porazil Kimmeriov a svoju pozornosť obrátil ku gréckym mestám na západnom pobreží Malej Ázie. Mestá [[Milétos]] a [[Smyrna]] odolali, ale mesto [[Kolofon]] už nie. S novým panovníkom Egypta Psamtekom I. uzavrel zmluvu, v ktorej sa zaviazal vojenskou pomocou proti Asýrskej ríši. Svoj postoj k Asýrii musel zmeniť. Po opätovnom zaútočení Kimmeriov na Lýdiu požiadal kráľa Asýrie Ašurbanipala (669-609 pred K.) o pomoc, ktorá mu bola poskytnutá. Napriek tomu sa boj pre Lýdiu nevyvýjal dobre. Kimmerovia, ktorým velil Lygdamis porazili Lýdiu a Gyges bol zabitý. Asýrii sa nakoniec podarilo Kimmeriov poraziť. Táto vojna bola pre Lýdiu krvavá, ale prežila. Nástupcom Gyga sa stal jeho syn Ardys ([[Ardys II.]]). Gyges je pochovaný v údolí rieky [[Gediz]] v kráľovskom cintoríne [[Bin Tepe]].