Verzia z 16:47, 23. december 2008 upraviť Jonesy (diskusia \| príspevky) 12 144 editací -posledny raz ta varujem, prestan odstranovat sablony a uved zdroj prekladu na span. wiki ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 17:16, 23. december 2008 upraviť vrátiť Jonesy (diskusia \| príspevky) 12 144 editací štylistika, gramatika Ďalšia úprava →
Riadok 1: {{na úpravu}} ~~{{bezzdroja}}~~ '''Gyges''' bol [[kráľ]] Lýdie približne od roku [[687 pred Kr.]] do roku [[652 pred Kr.]] Bol zakladateľom Mermnovskej dynastie. Na začiatku siedmeho storočia pred Kr. zanikla na západe Malej Ázie po útoku kočovných Kimmeriov [[Frýgia]] a vojenskí vodcovia, ktorí mohli poskytnúť stabilitu v regióne začali vytvárať menšie kráľovstvá. Jedným z nich bol muž menom Gyges, ktorý sa stal panovníkom v Lýdii. Na začiatku siedmeho storočia pred Kr. zanikla na západe Malej Ázie po útoku kočovných Kimmeriov [[Frýgia]] a vojenskí vodcovia, ktorí mohli poskytnúť stabilitu v regióne začali vytvárať menšie kráľovstvá. Jedným z nich bol muž menom Gyges, ktorý sa stal panovníkom v Lýdii. Ako sa dostal k moci, o tom nič nevieme. Jeho príbeh poznáme z antiky v troch rozličných verziách. Prvé dve spadajú celkom určite len do mýtov. Podľa Filostrata mal Gyges zázračný prsteň pomocou ktorého zviedol kráľovu manželku, zbavil sa kráľa a zmocnil sa trónu. Najrozšírenejšia verzia Gygovho príbehu sa zakladá na niekoľkých zmienkach [[Platón]]a potom u Lukiána a Cicerona. V tejto povesti bol Gyges pastierom v službách lýdskeho kráľa Kandaula. V jaskyni našiel prsteň nasadil si ho na prst a keď si ho neskôr náhodne obrátil na svoje veľké prekvapenie sa stal neviditeľným. Pochopil, že toho môže využiť a aj to urobil. Pomáhal naprávať neprávosti, usvedčoval klamárov a predchádzal zlu. Za tieto skutky ho kráľ Kandaules vymenoval za svojho prvého služobníka (ministra). Po zavraždení Kandaula náčelníkom osobnej stráže sa Gyges stal kráľovniným spoluvládcom a neskôr sa s ňou oženil. Najracionálnejšia verzia okolností ako sa Gyges stal kráľom Lýdie pochádza od otca dejepisu Herodota. Podľa nej bol Gyges syn Daskyla vojakom osobnej stráže kráľa Kandaula a nebol bezvýznamný. Kráľov vsťah k nemu bol dôverný, zveroval mu najdôležitejšie veci a často sa sním zhováral, medziiným aj o ženách, dokonca aj o svojej manželke. Kráľ tvrdil, že jeho manželka je najkrajšia a Gyges s tým súhlasil. Kandaules však namietal, že len opakuje jeho slová a nech sa o tom presvedčí a preto zinscenoval Gygovi možnosť ju večer v spálni uvidieť nahú. Kráľovná na to prišla a považovala to za zneuctenie. Gyges si mal vybrať, buď zaplatí životom sám, alebo kráľ. Vybral si tú druhú možnosť. Zavraždil Kandaula a stal sa lýdskym kráľom. Historický Gyges vládol v siedmom storočí pred K. Je možné, že sa pomocou manželky posledného kráľa dostal k moci a založil tak po dynastii Herakleovcov novú dynastiu Mermnovcov. Bol to energický a ciaľavedomý panovník. Lýdiu a jéj hlavné mesto Sardy priviedol k rozkvetu. V roku 679 porazil Kimmeriov a svoju pozornosť obrátil ku gréckym mestám na západnom pobreží Malej Ázie. Mestá [[Milétos]] a [[Smyrna]] odolali, ale mesto [[Kolofon]] už nie. S novým panovníkom Egypta Psamtekom I. uzavrel zmluvu, v ktorej sa zaviazal vojenskou pomocou proti Asýrskej ríši. Svoj postoj k Asýrii musel zmeniť. Po opätovnom zaútočení Kimmeriov na Lýdiu požiadal kráľa Asýrie [[Aššurbanipal]]a (669-609 pred K.) o pomoc, ktorá mu bola poskytnutá. Napriek tomu sa boj pre Lýdiu nevyvýjal dobre. Kimmerovia, ktorým velil Lygdamis porazili Lýdiu a Gyges bol zabitý. Asýrii sa nakoniec podarilo Kimmeriov poraziť. Táto vojna bola pre Lýdiu krvavá, ale prežila. Nástupcom Gyga sa stal jeho syn Ardys ([[Ardys II.]]). Gyges je pochovaný v údolí rieky [[Gediz]] v kráľovskom cintoríne [[Bin Tepe]]. Nie je známe ako sa dostal k moci. Jeho príbeh poznáme z antiky v troch rozličných verziách. Prvé dve spadajú do mýtov. Podľa Filostrata mal Gyges zázračný prsteň, pomocou ktorého zviedol kráľovu manželku, zbavil sa kráľa a zmocnil sa trónu. Najrozšírenejšia verzia Gygovho príbehu sa zakladá na niekoľkých zmienkach [[Platón]]a potom u Lukiána a Cicera. V tejto povesti bol Gyges pastierom v službách lýdskeho kráľa Kandaula. V jaskyni našiel prsteň, nasadil si ho na prst a keď si ho neskôr náhodne obrátil na svoje veľké prekvapenie sa stal neviditeľným. Pochopil, že toho môže využiť a aj to urobil. Pomáhal naprávať neprávosti, usvedčoval klamárov a predchádzal zlu. Za tieto skutky ho kráľ Kandaules vymenoval za svojho prvého služobníka (ministra). Po zavraždení Kandaula náčelníkom osobnej stráže sa Gyges stal kráľovniným spoluvládcom a neskôr sa s ňou oženil. Najracionálnejšia verzia okolností ako sa Gyges stal kráľom Lýdie pochádza od otca dejepisu Herodota. Podľa nej bol Gyges, syn Daskyla, vojakom osobnej stráže kráľa Kandaula a nebol bezvýznamný. Kráľov vsťah k nemu bol dôverný, zveroval mu najdôležitejšie veci a často sa s ním zhováral, medziiným aj o ženách, dokonca aj o svojej manželke. Kráľ tvrdil, že jeho manželka je najkrajšia a Gyges s tým súhlasil. Kandaules však namietal, že len opakuje jeho slová a nech sa o tom presvedčí a preto zinscenoval Gygovi možnosť ju večer v spálni uvidieť nahú. Kráľovná na to prišla a považovala to za zneuctenie. Gyges si mal vybrať, buď zaplatí životom sám, alebo kráľ. Vybral si tú druhú možnosť. Zavraždil Kandaula a stal sa lýdskym kráľom. Gyges vládol v siedmom storočí pred Kr. Je možné, že sa pomocou manželky posledného kráľa dostal k moci a založil tak po dynastii Herakleovcov novú dynastiu Mermnovcov. Bol to energický a ciaľavedomý panovník. Lýdiu a jéj hlavné mesto Sardy priviedol k rozkvetu. V roku 679 porazil Kimmeriov a svoju pozornosť obrátil ku gréckym mestám na západnom pobreží Malej Ázie. Mestá [[Milétos]] a [[Smyrna]] odolali, ale mesto [[Kolofon]] už nie. S novým panovníkom Egypta Psamtekom I. uzavrel zmluvu, v ktorej sa zaviazal vojenskou pomocou proti Asýrskej ríši. Svoj postoj k Asýrii musel zmeniť. Po opätovnom zaútočení Kimmeriov na Lýdiu požiadal kráľa Asýrie [[Aššurbanipal]]a (669-609 pred K.) o pomoc, ktorá mu bola poskytnutá. Napriek tomu sa boj pre Lýdiu nevyvýjal dobre. Kimmerovia, ktorým velil Lygdamis porazili Lýdiu a Gyges bol zabitý. Asýrii sa nakoniec podarilo Kimmeriov poraziť. Táto vojna bola pre Lýdiu krvavá, no prežila. Nástupcom Gyga sa stal jeho syn Ardys ([[Ardys II.]]). Gyges je pochovaný v údolí rieky [[Gediz]] na kráľovskom cintoríne [[Bin Tepe]]. Počas vlády Gyga sa v Lýdii približne okolo roku 660 pred K. začali raziť prvé mince na svete.

Gyges: Rozdiel medzi revíziami