Priemyselné a lesné úzkorozchodné trate v okolí Smoleníc: Rozdiel medzi revíziami

d
št, wl
d (št, wl)
'''Priemyselné a lesné úzkorozchodné trate v okolí Smoleníc''' bol [[železnica|železničný]] systém v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]] v okolí obce [[Smolenice]].
Jednalo sa o dva systémy. Lesná konská [[dráha]] s rozchodom [[760]] [[mm]] je rozvetvená v priestore lesov okolo [[Majdán|Majdánu]], medzi [[Horné Orešany|Hornými Orešanmi]] a [[Lošonec|Lošoncom]], ktorá i skôr vznikla, ale i skôr zanikla a parný rušeň vlastne na nej nikdy nejazdil. Novší systém - trať s rozchodom [[600]] [[mm]], stýkajúca sa s lesnou železnicou na [[Majdán|Majdáne]] a majúca značne široký záber v krajine - od hranice chotára obce [[Sološnica]] na [[Kolovrátko|Kolovrátku]] až po dobrovodské lesy, kde siahala až takmer pod [[Bradlo]].
 
Jednalo sa o dva systémy. Lesná konská [[dráha]] s rozchodom [[760]] [[mm]] je rozvetvená v priestore lesov okolo [[MajdánMajdan (Horné Orešany)|Majdánu]], medzi [[Horné Orešany|Hornými Orešanmi]] a [[Lošonec|Lošoncom]], ktorá i skôr vznikla, ale i skôr zanikla a [[parný rušeň]] vlastne na nej nikdy nejazdil. Novší systém - trať s rozchodom [[600]] [[mm]], stýkajúca sa s lesnou železnicou na [[MajdánMajdan (Horné Orešany)|Majdáne]] a majúca značne široký záber v krajine - od hranice chotára obce [[Sološnica]] na [[Kolovrátko|Kolovrátku]] až po [[Dobrá Voda (okres Trnava)|dobrovodské]] lesy, kde siahala až takmer pod [[Bradlo (vrch v Myjavskej pahorkatine)|Bradlo]].
V roku [[1880]] začal [[gróf]] [[Jozef Pálffy]] ([[1853]] – [[1920]]) v úzkej doline pod Majdánom pri [[Horné Orešany|Horných Orešanoch]] výstavbu chemického závodu, v ktorom sa suchou destiláciou malo spracúvať bukové drevo na výrobky: [[octan vápenatý]], [[kyselina octová]] a [[acetón]]. Vedľajším produktom bolo [[drevné uhlie]]. Jedna vetva viedla zo závodu k [[Horná Parina|Hornej Parine]] ku [[Klokoču|Klokoču]] ([[14]] [[km]]). Druhá viedla z [[Majdán|Majdánu]] pod [[Záruby]] ([[14]] [[km]]).
 
V roku [[1880]] začal [[gróf]] [[Jozef Pálffy]] ([[1853]] – [[1920]]) v úzkej doline pod Majdánom pri [[Horné Orešany|Horných Orešanoch]] výstavbu chemického závodu, v ktorom sa suchou destiláciou malo spracúvať bukové drevo na výrobky: [[octan vápenatý]], [[kyselina octová]] a [[acetón]]. Vedľajším produktom bolo [[drevné uhlie]]. Jedna vetva viedla zo závodu k [[Horná Parina|Hornej Parine]] ku [[KlokočuKlokoč (vrch)|Klokoču]] ([[14]] [[km]]). Druhá viedla z [[Majdán|Majdánu]] pod [[Záruby]] ([[14]] [[km]]).
 
Vo väčšine prameňov sa uvádza, že na priemyselnej železničke jazdilo [[6]] parných a [[5]] [[dieselová lokomotíva|dieselových lokomotív]], [[2]] drezíny, [[2]] osobné a [[140]] nákladných vozňov. Dve [[parná lokomotíva|parné lokomotívy]] boli štvornápravové (Goliath a Ludko) a štyri trojnápravové (Republika, Pavlína, Lucia a Mena). Republika sa dnes nachádza na [[Štiavnička pri Hronci|Štiavničke pri Hronci]] ako fyzicky zachránený exponát múzea [[ČHŽ]] .
Všetky horské dopravné trasy sa mierne zvažovali k závodu, čo umožňovalo samočinnú dopravu dreva. Prázdne súpravy vagónov vytiahli kone na svahy ku skládkam a odtiaľ naložené drevom išli zotrvačnosťou do hlavného skladu pri závode.
 
Úzkokoľajku zo závodu do [[Smolenice|Smoleníc]] a [[Dobrá Voda (okres Trnava)|Dobrej Vody]] stavali cudzinci. Boli to zväčša [[Poliaci]], [[Taliani]] a [[Chorváti]].Dokončená bolo až roku [[1920]]. Pred likvidáciou roku [[1960]] mala úzkokoľajka spolu [[70]] [[km]].
 
== Zdroj ==
22 475

úprav