Oliwský mier: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: eo:Traktato de Oliva |
|||
Riadok 11:
Najskôr vyhlásili trojmíľové pásmo okolo kláštora za neutrálne. Hneď od začiatku bolo treba prekonať rôzne prekážky; cisár totiž nechcel uznať [[Francúzsko]] za sprostredkovateľa, no ostatné štáty súhlasili. Cisársky vyslanec v obave, aby ho nevylúčili úplne z konferencie, vrátil sa nakoniec k rokovaniam, nezniesol sa však priamo s francúzskym vyslancom, tak s ním komunikoval prostredníctvom vyslancov brandenburského a poľského. A ten potom so Švédmi.
Vyslanci kráľa Jána II. Kazimíra bývali v Gornej Strzyżi. Boli to: [[Ján Leszczyński]] vojvoda poznaňský, [[Juraj Lubomirski]] poľný hajtman a korunný maršálek, [[Mikuláš Prażmowski]] veľký korunný kancelár, [[Kristián Pac]] veľký kancelár litovský, [[Ondrej Morsztyn]], [[Vladislav Rej]] korunný pokladník a [[Ján Gniński]] podkomorník pomoranský.Zmocnenci kurfirsta bývali v Polankách, blízko Oliwy.Francúzsky vyslanec sa ubytoval v starom opátskom paláci, a cisárski vyslanci zostali v [[Gdansk]]u, odkiaľ dochádzali do Oliwy.Zo švédskej strany prišli a ubytovali v [[Sopot]]e [[Magnus Gabriel De La Gardie]], kancelár [[Bengt Gabrielsson Oxenstiern]] a iní.[[Rakúsko]] reprezentoval Kollowrath a DE Lisola, Dánov - [[Krištof De Persberg]]. Kráľovský dvor sídlil v Gdansku pri Dlhom trhu.
Rokovania sa konali v kláštore, kde kráľovná Ludwika Maria prichystala pre obe strany 2 izby: zimný refektár a priorát so samostatným vstupom, aby sa Poliaci so Švédmi nestretli, a iba francúzsky vyslanec De Lumbres prostredkoval mezi nimi a vlastne viedol celý kongres.
Riadok 19:
Ani január ani február nepriniesli dohodu. Rokovania sa preťahovali. V marci došla do Oliwy správa o náhlej smrti mladého (* 1622) švédskeho kráľa, [[Karol X. Gustáv|Karola X. Gustáva]]. Táto informácia primäla Švédov rokovať priamo a [[23. marec|23. marca]] [[1660]] sa začala spoločná konferencia. Napriek všetkému úsiliu De Lumbresa rokovanie bolo znovu prerušené a netrpezlivý Ján Kazimír rozmýšľal už o odchode. De Lumbres bol zúfalý, no podarilo se mu primäť kráľa k ďalším rokovaniam. Celý apríl zlaďoval všetky sporné otázky. Dňa 3 mája pracoval od 9 ráno do neskorej noci.
Spory ohľadom podpisu zmluvy trvali do poslednej chvíle. Podpis totiž mal pre väčšiu okázalosť nasledovať verejne; cisársky vyslanec však odoprel účasť na ceremónii, nechcel prenechať prvenstvo francúzskemu vyslancovi. Preto sa odstúpilo od prvotného zámeru a jedna strana podpísala zmluvu v
…zhodli sa na hlavných bodoch: Poľsko odstúpilo Švédsku časť Inflantu a uznalo zvrchovanosť Fridricha Wilhelma nad východným Pruskom, Ján Kazimír sa zriekol za seba i za svojich nástupcov na večné časy koruny švédskej.
| |||