Slovenská národná knižnica: Rozdiel medzi revíziami

Novábudova SNK,história,úvod
d (budova)
(Novábudova SNK,história,úvod)
'''Slovenská národná knižnica''' sa takmer 190 rokov stará o diela, ktoré dokumentujú minulý a súčasný duchovný a materiálny vývin slovenského národa. Je pokračovaním úsilia vynikajúcich slovenských vlastencov a vzdelancovna bernolákovskej a štúrovskej generácie, na tradíciách spolkových, cirkevných, šľachtických a školských knižníc, ktoré sa stali súčasťou súčasnej Slovenskej národnej knižnice.
'''Slovenská národná knižnica''' (SNK) je samostatná knižnica v [[Martin|Martine]] zameraná na slovaciká, do roku 2000 súčasť Matice slovenskej. Vznikla v Martine zasadnutím valného zhromaždenia 1. mája 1941. Základ tvorila najmä knižnica [[Martin Hamuljak|M. Hamuljaka]] s 1 000 zväzkami a knižnica M. Rešetku. Slovenská národná knižnica sídli v [[Nová budova Matice slovenskej|novej budove Matice slovenskej]].
 
'''Slovenská národná knižnica''' (SNK) je samostatná knižnica v [[Martin|Martine]] zameraná na slovaciká, do roku 2000 súčasť Matice slovenskej. Vznikla v Martine zasadnutím valného zhromaždenia 1. mája 1941. Základ tvorila najmä knižnica [[Martin Hamuljak|M. Hamuljaka]] s 1 000 zväzkami a knižnica M. Rešetku. Slovenská národná knižnica sídli v [[Nová budova Matice slovenskej|novej budove Matice slovenskej]].
 
Spočiatku plnila zberateľskú a vydavateľskú funkciu a jej cieľom bolo podporiť národniarske aktivity na Slovensku. [[Národniari]] vyzvali vydavateľov aby vždy jeden exemplár z každej publikácie poslali do národnej knižnice. Mnohí z nich knižnici venovali svoje vlastné zbierky, ktoré tvoria jadro SNK.
* starostlivosť o historické knižničné fondy,
* koordinácia bibliografie a metodickej činnosti národného knižničného systému - vytváranie programu pracovníkmi knižnice.
 
==História==
 
1859 – knižný dar Martina Hamuljaka banskobystrickému gymnáziu so želaním, aby sa táto zbierka raz dostala do celonárodnej kultúrnej inštitúcie, napríklad Matice slovenskej
1863 – snahy novozaloženej Matice slovenskej o zhromažďovanie a ochranu národnej rukopisnej a tlačenej produkcie
1875 – po násilnom zatvorení Matice slovenskej ochabnutie snáh o vytvorenie národnej knižnice
1890 – významné aktivity Národného domu v Turčianskom Sv. Martine v zbierkotvornej činnosti
1893 – založenie Muzeálnej slovenskej spoločnosti (MSS)
1919 – obnovenie činnosti Matice slovenskej (MS); budovanie dvoch veľkých zbierok rovnakého zamerania
1927 – zlúčenie Bibliotéky MS a Knižnice Muzeálnej slovenskej spoločnosti
1941 – založenie spolkovej Slovenskej národnej knižnice (jej fond bol neskôr zlúčený s fondami MS); pri konštituovaní knižnice stáli viaceré významné osobnosti slovenského kultúrneho života (J. Škultéty, J. C. Hronský, A. A. Baník a iní)
1954 – MS sa zo zákona stáva národnou knižnicou a knihovedným ústavom
1975 – otvorenie novej budovy na martinskej Hostihore pre zbierky národnej knižnice (dnešné sídlo Slovenskej národnej knižnice)
1983 – nový štatút MS (vznik Slovenskej národnej knižnice v rámci MS)
1991 – zákon o MS kodifikoval jej funkciu ako národnú knižnicu Slovenska a Slovákov a ako národné bibliografické centrum
1997 – novým zákonom o MS sa táto inštitúcia stala verejnoprávnou, funkcie Slovenskej národnej knižnice sa vplyvom nejasných finančných pravidiel obmedzili, časť najdôležitejších funkcií bola so súhlasom vedenia MS prenesená do Univerzitnej knižnice v Bratislave
2000 – zákonom č. 183/2000 bolo Slovenskej národnej knižnici v Martine zabezpečené samostatné postavenie štátnej kultúrnej inštitúcie.
 
==Nová budova SNK==
{{hlavný článok|Nová budova Matice slovenskej}}
 
Postavená v rokoch 1964 až 1975, je dominantou mesta Martin. Objekt, 42-metrov vysoký a 110 dlhý má 14 podlaží a 10 000 štvorcových metrov plochy, bol postavený technológiou zdvíhaných stropov a je obložený betónovými fasádnymi obkladmi.
 
== Prístup ==
65

úprav