Národný cintorín v Martine: Rozdiel medzi revíziami

História
(História)
'''Národný cintorín''' v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]], je miestom posledného odpočinku mnohých významných osobností [[Slovensko|slovenského]] života. Nachádza sa v centre mesta na Sklabinskej ulici. Bol založený koncom [[18. storočia]] pôvodne ako mestský [[cintorín]]. V roku [[1967]] bol vyhlásený za Národný cintorín a [[národná kultúrna pamiatka|národnú kultúrnu pamiatku]]. Svoj celonárodný význam si získal v druhej polovici [[19. storočia]], keď bola starostlivosť oň zverená [[Matica slovenská|Matici slovenskej]]. Martin ako miesto Národného cintorína nebol vybraný náhodne, v 19. storočí bol totiž strediskom slovenskej kultúry.
 
==História==
 
Založenie cintorína súviselo s osvietenskými reformami 18. storočia.V roku 1785 bol vykonaný súpis cintorínov a krýpt.Dozvedáme sa , že cinotorín v Martine založili pred piatimi rokmi a toto je zatial prvý známy doklad o jeho existencii.Prvým Martinčanom , o ktorom máme správu , bol Ján Lauček.Cintorín slúžil aj pre obyvateľeov priľahlých obcí Jahodník,Tomčanian a Doliny (Dnes už mestské časti).Cintorín sa pomaly zapĺňal , preto sa v roku 1865 po dohode s rod. Révaiovcami rozšíril o ďalší pozemok.No i tento priestor sa čoskoro zaplnil.A tak 8.7.1903 za richtára Samuela Šimka mesto kúpilo od baróna Júliusa Révaia za 1000 korún pozemok s výmerov 1 katastrálného jutra na rozšírenie cintorína.O krátky čas , v roku 1909 , v obecnom zastupiteľstve rokovali o kúpe ďalšieho pozemku ,ktorého vlastníkom bol taktiež barón Július Révai.Išlo o malý kus zeme na zarovnanie pôdorysu cinotorína ktorý kúpili za 300 korún.Uvedenému vývinu zodpovedájú mapové zobrazenia cintorína z rôznych období.Po takýchto krokoch nadobudol dnešné rozmery .Po ďalšom mapovaní v roku 1912 bol do pozemkovej knihy zapísaný ako parcela č. 1878/1 s výmerou 23 580 m<sup>2</sup>.
Cintorín dnes tvoria dve parcely a jeho plochu rozdelujú hlavné uličky do šiestich blokov.
 
== Ležia tu ==
65

úprav