Dionýz Štúr: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d fix
d ref.
Riadok 14:
Narodil sa v [[Beckov (obec)|Beckov]]e v učiteľskej rodine. Na strednú školu chodil v [[Modra|Modre]], popritom študoval aj na lýceu v [[Bratislava|Bratislave]]. V roku [[1844]] začal navštevovať viedenskú polytechniku, kde študoval [[matematika|matematiku]], [[fyzika|fyziku]] a [[chémia|chémiu]]. Neskôr, ovplyvnený prof. [[Viliam Haidinger|Viliamom Haidingerom]] sa začal zaujímať o [[prírodná veda|prírodné vedy]]<ref name="Encyklopédia Slovenska"/>.
 
V roku [[1846]] nastúpil do múzea Dvornej komory pre mincovníctvo a baníctvo. V roku [[1847]] získal na základe svojej predošlej vedeckej činnosti štipendium a začal študovať na [[Lesnícka a banícka akadémia (Banská Štiavnica)|Banskej akadémii]] v [[Banská Štiavnica|Štiavnici]]. V tomto období uverejnil svoju prvú vedeckú prácu o geológii okolia Bratislavy a [[Modra|Modry]]<ref name="Barica et al.">Barica, poJ., 2004: ''Malý Slovenský Panteón vedy a techniky.'' Úrad priemyselného vlastníctva SR, Bratislava, s. 81 - 82</ref>. Po jej absolvovaní sa vrátil naspäť do Viedne.
 
V roku [[1849]] bol založený [[Ríšsky geologický ústav vo Viedni|Ríšsky geologický ústav]], kde nastúpil v roku [[1850]]. Hlavnou úlohou ústavu bolo prehľadné geologické mapovanie celej monarchie, na čom sa takmer 20 rokov podieľal aj Dionýz Štúr. Neskôr obrátil svoju pozornosť hlavne na [[fytopaleontológia|fytopaleontológiu]], v rámci ktorej dosiahol vysokú odbornosť najmä ako systematik a morfológ. V roku [[1885]]1877 sa stal Štúr, vzástupcom tejriaditeľa dobeRíšskeho geologického známyústavu<ref vedecname="Barica európskehoet menaal."/>. Po ôsmich rokoch, riaditeľomv Ríšskeho[[1885]] geologickéhosa ústavustal i jeho riaditeľom. Túto funkciu zastával až do roku [[1892]]. Publikoval okolo 300 vedeckých prác. Presadzoval teóriu o premenlivosti druhov, i pred vydaním Darwinovho diela<ref name="Encyklopédia Slovenska"/>. Viedol korešpondenciu s viacerými významnými vedcami svojej doby, ako bol [[Roderick Murchison|Murchison]], [[Charles Lyell|Lyell]], [[Charles Robert Darwin|Darwin]], či [[Jan Evangelista Purkyně|Purkyňe]] alebo [[Jan Křtitel Kašpar Palacký|Palacký]]<ref name="život a dielo"/>. Zaujímal sa o problémy Slovákov, bol signatárom [[Memorandum národa slovenského|Memoranda slovenského národa]], podieľal sa na zakladaní Matice Slovenskej i gymnázií<ref name="Encyklopédia Slovenska"/>.
 
Dionýz Štúr ako prvý rozpoznal geologickú pozíciu [[ipoltická skupina|karpatských melafýrov]]. Do stratigrafie Karpát zaviedol dodnes používané termíny ako keuper, lunzské či grestenské vrstvy. V [[bradlové pásmo|bradlovom pásme]] identifikoval a pomenoval púchovské sliene, orlovské vrstvy, upohlavské zlepence, súľovské zlepence a iné<ref name="život a dielo"/>, ktorých názvy sa používajú dodnes.
Riadok 23:
 
== Ocenenia ==
V roku 1862 na Svetovej výstave v Londýne získali ním zostavované geologické mapy zlatú medailu<ref name="život a dielo">[http://www.geology.sk/?pg=profilStur DIONÝZDionýz ŠTÚRŠtúrŽIVOTŽivot Aa DIELOdielo] (Online) prístup: 6.9.2008</ref>.
 
Po Dionýzovi Štúrovi je pomenovaný [[Štátny geologický ústav Dionýza Štúra]] v [[Bratislava|Bratislave]].