Donč (krajinský hodnostár): Rozdiel medzi revíziami

|Popis =[[ krajinský hodnostár]], [[magister]], [[magnát]]

|Miesto narodenia = [[Uhorsko]], (dnes [[Slovensko]])

|Dátum úmrtia = pred rokom, resp. v r. 1339

|Miesto úmrtia = [[Uhorsko]], (dnes [[Slovensko]])

'''Donč ''' (donch) (* [[Slovensko]]) je [[krajinský hodnostár]], [[magister]], [[magnát]], [[diplomat]], administrátor, kráľovský poradca a vojvodca.

Predok rodu Balaša. Od roku [[1317]] župan Zvolenskej stolice, do kt. vtedy patril aj Liptov, Turiec a Orava, od roku [[1337]] aj Komárňanskej stolice. Podporoval rozvoj baníctva a rozširovanie mestských výsad a udeľovanie nových. V roku 1323 v sprievode Karola Róberta navštívil pápežský dvor pápeža Jána XXIII. v Avignone, kde sa zoznámil s gotickou architektúrou stal sa jej podporovateľom a šíriteľom. Zaslúžil sa aj o prestavbu kostola v Banskej Bystrici v gotickom slohu. Učastník bitky pri Rozhanovciach na strane kráľa. Vyviazol s ťažkými zraneniami a za zásluhy dostal od kráľa úrad zvolenského veľžupana. Neskôr zastával aj úrad liptovského, zemplínskeho a komárňanského župana. Majiteľ hradov a panstiev vo [[Zvolen|Zvolene]], Likave, [[Slovenská Ľupča|Slovenskej Ľupči]], [[Dobrá Niva|Dobrej Nive]] a v [[Orava|Orave]]. Výmenou jeho dedičného majetku v Orave dostal od kráľa [[Karol I. (Uhorsko)|Karola I. Róberta]] hrady Čakovac a Štrigova v [[Chorvátsko|Chorvátsku]], ktoré následne v roku 1334 vymenil za hrad a panstvo [[Komárno]]. V roku 1330 bol členom súdneho tribunálu, ktorý nariadil potrestať rod [[Felicián Zach|Feliciána Zacha]] až do tretieho pokolenia za účasť na nevydarenom atentáte na kráľa [[Karol I. (Uhorsko)|Karola I. Róberta]].