Priemyselné a lesné úzkorozchodné trate v okolí Smoleníc: Rozdiel medzi revíziami

trasa
d (št, wl)
(trasa)
Jednalo sa o dva systémy. Lesná konská [[dráha]] s rozchodom [[760]] [[mm]] je rozvetvená v priestore lesov okolo [[Majdan (Horné Orešany)|Majdánu]], medzi [[Horné Orešany|Hornými Orešanmi]] a [[Lošonec|Lošoncom]], ktorá i skôr vznikla, ale i skôr zanikla a [[parný rušeň]] vlastne na nej nikdy nejazdil. Novší systém - trať s rozchodom [[600]] [[mm]], stýkajúca sa s lesnou železnicou na [[Majdan (Horné Orešany)|Majdáne]] a majúca značne široký záber v krajine - od hranice chotára obce [[Sološnica]] na [[Kolovrátko|Kolovrátku]] až po [[Dobrá Voda (okres Trnava)|dobrovodské]] lesy, kde siahala až takmer pod [[Bradlo (vrch v Myjavskej pahorkatine)|Bradlo]].
 
V roku [[1880]] začal [[gróf]] [[Jozef Pálffy]] ([[1853]] – [[1920]]) v úzkej doline pod Majdánom pri [[Horné Orešany|Horných Orešanoch]] výstavbu chemického závodu, v ktorom sa suchou destiláciou malo spracúvať bukové drevo na výrobky: [[octan vápenatý]], [[kyselina octová]] a [[acetón]]. Vedľajším produktom bolo [[drevnédrevenné uhlie]]. Jedna vetva viedla zo závodu k [[Horná Parina|Hornej Parine]] ku [[Klokoč (vrch)|Klokoču]] ([[14]] [[km]]). Z nej odbočovala pri hájovni [[Stará Bohatá]] a končila sa na rozhraní chotárov [[Doľany]] - [[Sološnica]]. Druhá viedla z Majdánu okolo [[Jahodník|Jahodíka]] pod [[Záruby]] ([[14]] [[km]]).
 
Vo väčšine prameňov sa uvádza, že na priemyselnej železničke jazdilo [[6]] parných a [[5]] [[dieselová lokomotíva|dieselových lokomotív]], [[2]] drezíny, [[2]] osobné a [[140]] nákladných vozňov. Dve [[parná lokomotíva|parné lokomotívy]] boli štvornápravové (Goliath a Ludko) a štyri trojnápravové (Republika, Pavlína, Lucia a Mena). Republika sa dnes nachádza na [[Štiavnička pri Hronci|Štiavničke pri Hronci]] ako fyzicky zachránený exponát múzea [[ČHŽ]] .
1 141

úprav