Verzia z 05:20, 12. december 2008 upraviť Synthebot (diskusia \| príspevky) Boti 8 552 editací d robot Pridal: el:Ελεύθερο λογισμικό ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 20:50, 7. január 2009 upraviť vrátiť Zvedavec (diskusia \| príspevky) 1 340 editací d doplnenie z Wikipédie EN + obr. Ďalšia úprava →
Riadok 4: * slobodu kopírovať program, aby bolo možné pomáhať svojim blížnym (sloboda 2), * slobodu vylepšiť program a poskytnúť toto vylepšenie verejnosti, aby bolo na úžitok celej spoločnosti (sloboda 3). ~~Programátori~~V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia bol softvér najčastejšie poskytovaný s výhodami slobodného softvéru. Dodávaný softvér (ktorý bol nevyhnutný na "oživenie" hardvéru) bol poskytovaný "zadarmo", keďže náklady boli zahrnuté do nákladov na hardvér. I v [[70. roky 20. storočia\|70. rokoch]] si programátori často vymieňali softvér podobným spôsobom, ako je to dnes pri slobodnom softvéri. Koncom 70. rokov začali firmy do svojich licencií systematicky pridávať obmedzenia pre užívateľov. V roku [[1984]] začal [[Richard Stallman]] pracovať na projekte [[GNU]] a o rok neskôr založil Nadáciu slobodného softvéru (Free Software Foundation, FSF).[[Image:Portrait - Denmark DTU 2007-3-31.jpg\|thumb\|220px\|[[Richard Stallman]] v r. 2007]]▼ Stallman zaviedol ~~pojem~~pojmy „slobodný softvér“ a „copyleft“, ktoré boli navrhnuté tak, aby dali užívateľom slobodu a aby obmedzili možnosť, že si výsledok niekto privlastní.▼ ▲Programátori v [[70. roky 20. storočia\|70. rokoch]] si často vymieňali softvér podobným spôsobom, ako je to dnes pri slobodnom softvéri. Koncom 70. rokov začali firmy do svojich licencií systematicky pridávať obmedzenia pre užívateľov. V roku [[1984]] začal [[Richard Stallman]] pracovať na projekte [[GNU]] a o rok neskôr založil Nadáciu slobodného softvéru (Free Software Foundation, FSF). ▲Stallman zaviedol pojem „slobodný softvér“ a „copyleft“, navrhnuté tak, aby dali užívateľom slobodu a aby obmedzili možnosť, že si výsledok niekto privlastní. Termín „proprietárny softvér“ sa používa pre softvér poskytovaný pod prísnejšími licenciami, ktoré neposkytujú tieto slobody. [[Autorský zákon]] vyhradzuje väčšinu práv na úpravu, kopírovanie a distribúciu programu vlastníkovi copyrightu; softvér publikovaný pod licenciou slobodného softvéru sa výslovne vzdáva väčšiny týchto vyhradených práv. Riadok 15: CDčka so slobodným softvérom (ako napríklad [[Linux]]) sa bežne predávajú. Ten, kto si takéto CD kúpi, má však právo kopírovať ho a šíriť ďalej. Na druhej strane, ~~mnohý~~mnohokrát pojem "''softvér zadarmo''" nevyhovuje definícii slobodného softvéru, pretože neposkytuje niektoré slobody -- napríklad neobsahuje zdrojový kód, zakazuje šírenie za poplatok, atď. Významné príklady slobodného softvéru sú:

Slobodný softvér: Rozdiel medzi revíziami