Vnútorné trenie: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
txt z cs
Riadok 1:
'''Vnútorné trenie''' je spotreba[[trenie]] energievznikajúce privo vzájomnomvnútri pohybe[[Tekutina|tekutín]] atómovkvôli resp.vzájomnému molekúl[[sila|silovému]] látky.pôsobeniu Primedzi tekutinách[[Častica|časticami]] sa meriapri akoich [[viskozitaprúdenie|prúdení]].
 
Tekutina s väčším vnútorným trením ''[[prúdenie|tečie]] pomalšie''. Na [[teleso]] pohybujúce sa v tekutine s väčším vnútorným trením pôsobí väčšia [[odporová sila]].
 
Skutočné kvapaliny sa od [[ideálna kvapalina|ideálnej kvapaliny]] líšia tým, že u nich pri prúdení dochádza k premene časti [[kinetická energia|kinetickej energie]] jednotlivých častíc kvapaliny na [[tepelná energia|tepelnú energiu]]. Dochádza teda k premene kinetickej energie usporiadaného pohybu na kinetickú energiu neusporiadaného pohybu. Kvapaliny s vnútorným trením sa označujú ako viskózne kvapaliny (väzké).
 
Názov vnútorné trenie vychádza zo skutočnosti, že tento jav je podobný [[trenie|treniu]] pri [[pohyb]]e [[tuhé teleso|tuhých telies]]. U viskóznych kvapalín však k tomuto treniu dochádza vo vnútri kvapalín a nie na [[povrch]]u.
 
 
Vnútorné trenie sa vyskytuje nielen v tekutinách, ale aj v [[pevná látka|tuhých látkach]], kde spôsobuje napríklad zmenu [[elasticita|elastických]] vlastností látky. Napr. vnútorné trenie v [[pružina|pružine]], na ktorú nepôsobí žiadny [[odpor prostredia]] (mala by teda kmitať netlmene), spôsobí tlmené oscilácie (útlm) a postupné ukončenie jej [[oscilácia|kmitov]].
 
 
[[Fyzikálna veličina]] charakterizujúce vnútorné trenie sa nazýva [[viskozita]]. V mnohých prípadoch je pod označením vnútorným trením chápaná práve viskozita.
 
{{fyzikálny výhonok}}