New Horizons: Rozdiel medzi revíziami

[[Nosná raketa]] typu [[Atlas 5|Atlas 5]] model 551 (výr. č. AV-010) s urýchľovacím tretím stupňomm Star 48 vzlietla po niekoľkých odkladoch, spôsobených prevažne zlým počasím, z rampy SLC-41 [[kozmodróm]]u [[Eastern Test Range]] na [[Florida|Floride]] [[19. január]]a [[2006]] o 19:00:00 [[UT|svetového času (UT)]]. O 19:41:41 UT tretí stupeň naviedol užitočné zaťaženie na hyperbolickú únikovú dráhu zo zemského gravitačného poľa a o 19:44:55 UT sa od tohto stupňa sonda oddelila a začala samostatnú púť k Jupiteru a ďalej k Plutu. Stala sa tak zatiaľ najrýchlejšie sa pohybujúcim umelým kozmickým telesom v zemskom gravitačnom poli. Okolo 04:00 [[UT]] dňa 20. januára sonda prekročila dráhu [[Mesiac]]a a 78 dní po štarte (7. apríla) prekročila dráhu [[Mars]]u. Sonda dorazípreletela kokolo Jupiteru[[Jupiter]]a na prelome[[28. februára]] [[2008]] a marca[[8. 2007júna]] [[2008]] prekročila dráhu [[Saturn]]u. Okolo Pluta by mala preletieť [[14. júl]]a [[2015]]. V priebehu preletu medzi Jupiterom a Plutom bude väčšina systémov sondy a všetky vedecké prístroje hibernované a budú zapájané približne raz ročne pre komplexné zistenie ich technického stavu. Sledovanie Pluta začne 6 mesiacov pred najväčším priblížením a bude pokračovať až 1 mesiac po ňom. Diaľkové snímovanie získa globálnu mapu Pluta a [[Cháron (mesiac)|Cháron]]a s detailami s veľkosťou 40 km. Okolo planéty by mala preletieť v minimálnej vzdialenosti 10 000 km, okolo Charónu vo vzdialenosti 27 000 km rýchlosťou približne 14 km/s. Počas najväčšieho priblíženia by prístroje mali urobiť snímky s rozlíšením až 25 m/pixel, 4-farebnú celkovú mapu viditeľnej strany s rozlíšením 1,6 km, celkovú infračervenú spektrálnu mapu s rozlíšením 7 km/pixel a 0,6 km/pixel pre vybrané oblasti.