Václav II. (český kráľ): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Zmenil: pl:Wacław II
Lure (diskusia | príspevky)
Úprava článku
Riadok 1:
[[Image:Wenzel 2.jpg|thumb|366px|right|Václav II.]]
'''Václav II.''' (* [[27. september]] [[1271]] – † [[21. september]] [[1305]]) bol českým kráľom z dynastie [[Přemyslovci|Přemyslovcov]] v rokoch [[1278]] až [[1305]] (vlády sa ujal roku [[1283]], korunovaný bol [[1297]]). Bol synom [[Přemysl Otakar II.|Přemysla Otakara II.]] a jeho druhej manželky, uhorskej princeznej [[Kunhuta Haličská|Kunhuty Haličskej]].
 
== Neradostná mladosť a "zlé roky"==
Václav II. sa stal českým kráľom už ako sedemročný, potom čo jeho otec Přemysl Otakar II. padol na [[bitka na Moravskom poli|Moravskom poli]]. Vzhľadom k jeho neplnoletosti sa podľa Přemyslovej vôle ujal poručníctva a správy krajiny Václavov strýko brandenburský markgróf [[Oto V. Dlhý|Oto]]. Svoje záujmy presadzoval tiež rímsky kráľ [[Rudolf I. Habsburský]], víťaz nad Přemyslom, ktorý obsadil [[Morava (krajina)|Moravu]] a odtrhol ju od českého štátu. Přemyslovej smrti sa bezohľadne snažil využiť tiež ďalší príbuzný Přemyslovcov [[Sliezsko|sliezske]] knieža [[Henrich IV. Probus]]. Vzápätí obsadil [[Kladsko]] a snažil sa dosiahnuť poručníctvo nad Václavom. Spojenca našiel v kráľovnej vdove Kunhute Uhorskej, ktorá sa márne snažila ochrániť svojho syna pred nevôľou šľachty, ktorá začala drancovať kráľovský majetok, aj Ota Brandenburského. Nádeje, ktoré do neho vložila, však boli sklamané. Henrich, podporovaný časťou českých šľachticov, pritiahol k Prahe, kde sa mu na odpor postavil Oto, podporovaný inou šľachtickou klikou a pražským nemeckým [[patriciát]]om. Potom sa Henrich stiahol do Sliezska, Kladsko však zostalo v jeho moci.
 
Obnoviť kráľovskú moc aspoň v Čechách sa Otovi nepodarilo, a tak sa snažil získať čo najviac pre seba. Keď sa nedohodol s Kunhutou, nechal malého následníka uväzniť najskôr na hrade [[Bezdez (hrad)|Bezdeze]], neskôr ho odviezol ako rukojemníka do [[Brandenbursko|Brandenburska]]. Osamelý chlapec, odlúčený od matky [[Kunhuta Uhorská|Kunhuty Uhorskej]] aj všetkých priateľov, prežíval ťažké detstvo, ktoré ho poznamenalo na celý život. Nemal pevné zdravie, bol precitlivený, trpel chorobným strachom z búrky a mačiek. Čechy medzitým drancovali brandenburské vojská. Utrpenie obyvateľov dosiahlo vrchol, keď krajinu postihla hrozná neúroda, ktorú nasledoval hladomor a epidémie. Vtedajší kronikári píšu o „zlých rokoch“. Žalostný stav rozvráteného kráľovstva primäl časť šľachty, aby Václava vykúpila a vynútila si jeho vydanie naspäť do Čiech.
== Počiatky samostatnej vlády ==