Páskované železné rudy: Rozdiel medzi revíziami

doplnenie
d (formát)
(doplnenie)
== Vznik ==
Páskované železné rudy vznikali v [[prekambrium|prekambriu]], hlavne v období medzi 3,8 až 1,8 miliardami rokov, v menšom množstve i neskôr. Ich tvorba v tomto období výrazne kolísala<ref>Klein, C., 2006: ''Mineralógia.'' Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.
</ref>. Dôležitú úlohu pri ich vzniku zohrávali chemické vlastnosti [[železo|železa]]. V [[roztok]]u rozpustené železo je mobilné iba pri [[redukcia (oxidu)|redukčných]] podmienkach okolitého prostredia. Takéto podmienky na [[Zem]]i panovali iba pred vznikom [[atmosféra|atmosféry]], aká je známa dnes. Názory na ich vznik sa preto vymykajú z [[pravidloprincíp aktualizmu|pravidlaprincípu aktualizmu]] a značne sa navzájom u jednotlivých autorov rozchádzajú.
 
Predpokladajú sa tri zjednodušené podmienky vzniku <ref name="Simonson, 2003a"/>, že sedimenty mali pôvodne iné zloženie a boli premenené, alebo obohatené o železitú zložku až po pochovaní. Iné predpoklady hovoria, že pri ich usudzovaním sa menili podmienky prostredia z redukčného na oxidačné, alebo že vznikali v oxidačnom prostredí.
 
Prítomnosť karbonátov v minulosti viedla niektorých odborníkov k predstavám, že železné rudy vznikali zatláčaním pri [[diagenéza|diagenéze]]<ref name="Simonson, 2003b">Simonson, B.M., 2003: ''Origin and evolution of large Precambrian iron formations.'' in Chan, A.M., Archer, A.W., (Editors) ''Extreme Depositional Environments: Mega End Members in Geologic Time.'' Geological Society of America, Special Paper 370, s. 231 – 245</ref>, prípadne usadzovaním v okrajových panvách a lakustrinnom prostredí<ref name="James, 1954"/>. Podobne boli zavrhnuté i modely ich [[evaporit]]ového, či [[kontinent|kontinentálneho]] pôvodu, ktoré sú nevhodné prinajmenšom pre ložiská typu Superior<ref name="Simonson, 2003b"/>. Neskôr sa podarilo objasniť vznik niektorých ložísk [[hydrotermálne procesy|hydrotermálnou činnosťou]]. Niektorí objasňujú vznik ložísk páskovaných rúd v [[neoproterozoikum|neoproteroziku]] ústupom [[ľad]]u pokrývajúceho celú Zem, čo malo za následok zmenu redukčných podmienok v moriach za oxidické<ref name="Kirschvink, 1992">Kirschvink, J.L., 1992. ''Late Proterozoic low-latitude global glaciation: the snowball earth.'' in Schopf, J.W., Klein, C. (Editori), ''The Proterozoic Biosphere.'' Cambridge University Press, New York, s. 51–52.</ref>. Dnes sa rozoznávajú dva typy ložísk páskovaných rúd s odlišnou genézou, typ Lake Superior, typ Algoma a typ AlgomaRapitan.
 
V období po usadení postihla mnohé ložiská neskoršia [[metamorfóza (geológia)|metamorfóza]]. Potvrdzuje to hlavne rovnaké chemické a horninové zloženie, ktoré zodpovedá okolitým chudobným rudám. V bohatých rudách prevládajú náhradové štruktúry, ktoré sú pravdepodobne prejavom [[metasomatóza (geológia)|metasomatózy]]. Zóny bohatých rúd sa nachádzajú často v oblastiach zvýšenej cirkulácie [[fluidum|fluíd]], čo je niektorými interpretované ako dôsledok pôsobenia vysokoteplotných, chemicky agresívnych roztokov schopných aktívnej remobilizácie minerálnych látok. Selektívny odnos a presun látok metamorfnými roztokmi je spojovaná s ich rôznou rozpustnosťou pri rôznych hodnotách [[Eh]] a [[Kyslosť|pH]] prostredia, ktoré sa počas ich obehu menili<ref name="Smirnov, 1983">Smirnov, V.I, 1983: ''Geologie ložisek nerostných surovin.'' SNTL, Praha, 625 s.</ref>
 
Podobne ako ostatné páskované železné rudy, sú i ložiská typu Algoma ťažené prevažne povrchovým spôsobom. Na ťažbu najvhodnejšia a najbohatšia je zrnitá ruda s dobre ohraničenými zrnami, väčšinou sa vyskytujúca v metamorfovaných častiach ložiska. Oxidické fácie majú väčšinou nízky obsah prvkov ako [[Sodík|Na]], [[Draslík|K]] a [[Arzén|As]], ktoré by zhoršovali ich akosť<ref name="Gross, 1996"/>.
 
== Ložiská typu Rapitan ==
V období po vytvorení oxidickej atmosféry už nebol možný podobný vznik páskovaných železných rúd. Avšak pri niekoľkých obdobiach globálneho zaľadnenia došlo k oddeleniu atmosféry od oceánov, čo umožnilo dočasný návrat redukčných podmienok. Sedimentácia železných rúd vtedy prebiehala na pasívnych okrajoch kontinentov a v blízkosti podmorských vulkanických systémov.
 
== Významné ložiská ==
 
Ložiská Algomského typu sú napríklad [[Vermillion]], [[Shermann]], [[Temagami]] a [[Wawa]] v kanadskom [[Ontário|Ontáriu]] alebo [[Kudrem]] v [[India|Indii]]. Mladoproterozoické ložisko sa nachádza vo [[Wadi Sawawin]] v [[Saudská Arábia|Saudskej Arábii]]<ref>Cannon, W.F., Hadley, D.G., Horton R.J., 1995: [http://pubs.usgs.gov/of/1995/ofr-95-0831/CHAP27.pdf ''Algoma Fe Deposits.''] in du Bray, E. (Editor), ''Preliminary Compilation of Descriptive Geoenvironmental Mineral Deposit Models'', U.S. Geological Survey Open-File Report, Denver, Colorado, s. 95-831</ref>.
 
Ložiská typu Rapitan sú známe z typovej lokality [[Rapitan]] v severozápadnej [[Kanada|Kanade]], ale aj z austrálskeho [[Adelaide]].
 
== Referencie ==
42 971

úprav