Model: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: bg:Модел |
text |
||
Riadok 1:
1. Model
• Všeobecne: určitý systém fyzikálnych alebo ideálnych objektov spĺňajúcich základné vzťahy, vlastnosti a zákony systému, ktorý je jeho prototypom (vzorom, originálom) a na lepšie poznanie ktorého sa zvyčajne vyberá či konštruuje, najmä zmenšenina alebo napodobenina niečoho ako vzor alebo istá vedecká konštrukcia, zjednodušená schéma nejakého javu. Predloha, vzor.
• Muž, ktorý predvádza seba alebo modely odevov na módnych prehliadkach.
• Definícia modelu v logickej sémantike: Máme danú určitú triedu výrokov nejakého kalkulu. Ak nahradíme všetky konštanty v týchto výrokoch premennými zodpovedajúcich typov, dostaneme triedu propozicionálnych funkcií. Akákoľvek množina predmetov, ktorá bude spĺňať každú propozicionálnu funkciu z tejto triedy, nazýva sa modelom danej triedy výrokov a príslušného kalkulu. Pomocou pojmu modelu kalkulu sa zavádza pojem interpretácie.
• Vyjadrenie, ktoré zachováva z hľadiska svojho cieľa podstatné črty originálu (v informatike).
• Verná podoba odliatku na vyhotovenie formy (v hutníctve)
• Dedina v Poľsku sa volá Model.
• Priezvisko - Walter Model (*24. 1. 1891 Genthin – † 21. 4. 1945 pri Duisburgu, samovražda) bol nemecký generál a od roku 1944 poľný maršál vdruhej svetovej vojne. Kvôli svojim vojenským výkonom bol známy pod prezývkou „Hitlerov hasič“.
Zdroj: Wikipédia - http://sk.wikipedia.org/wiki/Model
• Vec alebo osoba ako predloha pre umelecké spracovanie.
• Zmenšené zhotovenie predmetu slúžiace ako návrh, plán, vzor a podobne alebo jeho napodobenina.
• Schéma, zjednodušenie javu alebo predmetu slúžiace na ich skúmanie a vysvetlenie.
• Originálna vec, výrobok, ktorý slúži ako vzor, napodobnenie; typ, prototyp, odlišný typ - napr. auta.
Zdroj: Slovník cudzích slov, 1997 s. 606.
• Model (en Model) myšlienkovo, (ideovo) reprezentovaný alebo materiálne realizovaný systém, ktorý zobrazením a reprodukciou objektu výskumu je schopný ho zastupovať tak, že jeho výskum prináša nové informácie o tomto objekte. Je to vyjadrenie, ktoré z hľadiska svojho účelu zachováva podstatné črty originálu.
Zdroj: J. Steinerová. In: Dušan Katuščák, Marta Mathaeidesová, Marta Nováková. Informačná výchova, 1998 s. 232.
Model je zjednodušené znázornenie systému (pomocou ktorého skúmame objektívnu realitu), ktoré odráža podstatné a reálne vlastnosti ľubovoľného systému z hľadiska cieľa skúmania. Všeobecne je model určitým zobrazením fungujúceho objektu a systému, je založený na zovšeobecnených poznatkoch o objekte a má svoju vnútornú logiku výstavby. Modelom znázorňujeme niektoré vlastnosti systému. Použitie modelov umožňuje lepšie poznať danú realitu a tým aj vytvárať dokonalejší systém jej fungovania.
Modelovanie je činnosť spojená so zostavovaním (konštrukciou) modelov. Modelovanie systému umožňuje zistiť funkcie jednotlivých prvkov, častí i celých systémov, zistiť väzby, ktorými sa realizujú jednotlivé funkcie, zostaviť program priebehu jednotlivých procesov, určiť toky informácií a materiálov, poznať, overovať a predikovať procesy a javy, ktorých odvodenie z originálu je veľmi zložité a neuskutočniteľné.
Klasifikácia modelov sa môže robiť z rôznych hľadísk, vyplývajúcich z účelu. Pre naše potreby sú dôležité dve hľadiská :
a. hľadisko účelu, ktorému modely slúžia,
b. hľadisko možností znázornenia modelovanej skutočnosti.
• Podľa účelu: Desriptívne - komunikačné, explikačné, predikčné modely
- modely „čiernej skrinky“, simulačné modely
- praxeologické modely
Rozhodovacie - optimalizačné a heuristické modely
• Podľa možnosti znázornenia: Hmotné modely (napr. mechanický)
Nehmotné modely (matematické, logické,
grafické, verbálne a pod.)
Podľa účelu:
Deskriptívne modely slúžia na vyjadrenie funkčnosti jednotlivých prvkov systému a ich štruktúry, na odhalenie podstaty fungovania systému. Využívajú sa ako nástroje na skúmanie systému, ako nástroje na overenie analýzy a ako zadanie na konštrukciu systému.
Rozhodovacie modely vyjadrujú výhody a nevýhody jednotlivých stavov, v ktorých sa systém môže v budúcnosti nachádzať.
Pri modelovaní informačných systémov sa využívajú najmä tieto modelovacie metódy, resp. druhy modelov:
• Organizačno-funkčné modely pomocou nich znázorňujeme organizačnú štruktúru, funkcie, vstupy, výstupy, väzby a riadenie systému; patria do kategórie deskriptívnych modelov, sú kompromisom dvoch protichodných tendencií: podrobnosti modelu, ktorá umožňuje brať do úvahy niekoľko detailov a zvyšuje presnosť modelu aj kvantitatívne a zovšeobecnenia a zjednodušenia, ktoré umožňuje prehľadné vyjadrenie hlavných čŕt a je vlastným účelom činnosti. Organizačno-funkčný model predstavuje grafické vyjadrenie a záznam systému.
• Matematické modely zobrazujú štruktúru a správanie systému;
• Simulačné modely umožňujú znázorniť informačné činnosti (pracovné zaťaženie, časové reakcie, náklady a pod.).
Zdroj: Kimlička, Štefan. Informačné systémy: Teoretické východiská, princípy, metódy projektovania. Martin: Slovenská národná knižnica, 2006, 240 s.
1. 1 Model elektronickej komunikácie
Elektronická komunikácia je komunikácia s pomocou prostriedkov IKT medzi ľuďmi, človekom a strojom, strojmi, za účelom zvýšenia dosahu a rozšírenia možností.
Funkčné bloky: koncové zariadenie (telefón, PDA, notebook, mobil, PC, rádio, TV,), prístupová sieť, transportná sieť.
Úrovne: úroveň prenosu (analógová sieť, ISDN, dátové siete, prepojovanie kanálov, paketov, QOS), úroveň služieb (e-Mail, streaming, VoIP, POTS, WWW), úroveň obsahov (interné/externé dbs, unimediálne/multimediálne).
Podoby e-komunikácie:
1. Elektronická komunikácia je komunikácia s pomocou prostriedkov IKT medzi ľuďmi.
2. Komunikácia medzi človekom a strojom.
3. Komunikácia medzi strojmi.
Dva „cudzorodé prvky“, ktoré elektronika vnáša do komunikácie:
- technologický komunikačný systém (napr. telekomunikačný systém)
- softwarové aplikácie (napr. email)
Funkčné bloky:
- koncové zariadenie (telefón, PDA, notebook, mobil, PC, rádio, TV,)
- prístupová sieť
- transportná sieť
Úrovne:
- úroveň prenosu (analógová sieť, ISDN, dátové siete, prepojovanie kanálov, paketov, QOS)
- úroveň služieb (e-Mail, streaming, VoIP, POTS, WWW
- úroveň obsahov (interné/externé dbs, unimediálne/multimediálne)
Model komunikácie:
Základné prvky systému komunikácie:
• Zdroj informácie – produkuje informáciu v “surovom” stave.
• Filter – tvaruje informáciu do formy vhodnej na prenos k príjemcovi (adresátovi).
• Správa - informácia vyjadrená v tvare, ktorý je zrozumiteľný pre adresáta (Objektívna realita, ktorá je fyzikálnym nositeľom informácie )
• Kanál (médium) – prostredie, ktorým sa správa prenáša adresátovi.
• Šum – rušivé vplyvy, ktoré zmenia správu predom neznámim spôsobom počas jej prenosu k adresátovi.
• Príjemca informácie - človek/stroj/proces, ktorý prijíma/spracováva správu
Zdroj: Milan Konvit: Prednáška: Komunikačné médiá.
1. 2 Model prenosového reťazca
Zdroj: Prednáška: Milan Konvit: Kód, kódovanie.
1. 3 ISO OSI model
Referenčný model ISO/OSI
V sedemdesiatich rokoch 20. storočia vznik prvých rozľahlých počítačových sietí tzv. experimentálnych sietí (ako napr. ARPANET a CYCLADES), ktoré boli heterogénne a počítali so zapojením počítačov rôznych typov od rôznych výrobcov, možnosť zapojenia do ostatných sietí bola viazaná na vlastníctvo produktov príslušného výrobcu, ktorý si v rámci vlastnej sieťovej architektúry vytváral svoje špecifické konvencie a protokoly.
Okrem experimentálnych sietí boli budované siete podľa vlastných koncepcií popredných výrobcov počítačov (napríklad siete SNA firmy IBM, DNA firmy DEC) - potreba jednotného štandardu pre vzájomné prepojovanie počítačových systémov rôznych typov a koncepcií, ktoré boli výsledkom práce rôznych výrobcov. Medzinárodná organizácia ISO sa v roku 1977 rozhodla túto úlohu riešiť, vytvorila si k tomu novú podskupinu (SC16) a tú poverila prípravou nového štandardu. Ten dostal prvý pracovný názov: Open Systems Architecture (t.j. architektúra otvorených systémov). Prvá pracovná schôdzka podskupiny SC16 sa konala v marci 1978 - zhoda na vrstvovej koncepcii - vyhovujúca všetkým nárokom na vzájomné prepojovanie otvorených systémov a schopná aj neskoršieho rozširovania. Pre potreby svojho rozhodovania si podskupina SC16 sformulovala celkom 13 princípov, výsledkom aplikovania princípov bolo vymedzenie siedmich vrstiev a špecifikácie úloh, ktoré by tieto vrstvy mali zaisťovať. Podskupina SC16 zmenila pracovný názov štandardu z Open Systems Architecture na Open Systems Interconnection Architecture, v preklade: architektúra vzájomného prepojovania otvorených systémov. V júli roku 1979 bol odovzdaný ako koncept návrhu nadriadenej technickej komisii TC97, ktorá ho koncom roku 1979 prijala za základ pre ďalší vývoj naväzujúcich štandardov pre vzájomné prepojovanie otvorených systémov v rámci organizácie ISO. Názov štandardu ešte raz zmenený - bolo vypustené slovo Architecture, a naopak boli pridané dve nové slová: Reference Model (referenčný model).
Názov celého štandardu teda znie: Reference Model of Open Systems Interconnection (Referenčný model prepojovania otvorených systémov) a ako norma ISO má číslo 7498. Protokoly a služby pre jednotlivé vrstvy vznikli až dodatočne a to ako samostatné štandardy (resp. normy) ISO, alebo ako prevzaté štandardy iných organizácií (napr. CCITT či IEEE). Postupne tak vznikali, respektíve stále vznikajú, nové protokoly definujúce možné spôsoby fungovania jednotlivých vrstiev ISO/OSI modelu.
Zdroj: http://www.linuxzone.cz/index.phtml?idc=1132&ids=4
Otvoreným systémom budeme rozumieť súbor jedného alebo viacerých počítačov, ich softwaru, periférnych zariadení, terminálov, operátorov, fyzikálnych procesov, prostriedkov pre prenos informácií atď., ktoré vytvárajú autonómny celok schopný vykonávať v plnom rozsahu spracovanie informácií a/ alebo prenos informácií a ktorý na svojom rozhraní odpovedá predom stanoveným požiadavkám. Tvorcovia modelu OSI si dali za cieľ definovať minimálny súbor odporúčaní, ktoré zabezpečia spoluprácu otvorených systémov. OSI model sa teda týka nielen prenosu informácií medzi systémami, ale aj vytvorenia podmienok pre spoluprácu otvorených systémov pri distribuovanom spracovaní úloh.
Zdroj: Milan Konvit: Prednáška: Telekomunikačné siete.
VRSTVY OSI MODELU A TCP/IP
Všeobecne uznávaným abstraktným modelom sieťových komunikácií je OSI (Open System Interconnect) model (obr. 1) navrhnutý Medzinárodnou organizáciou pre štandardizáciu ISO. Ten pozostáva zo siedmich vrstiev, ktoré definujú komunikačné schopnosti potrebné k uskutočneniu vzájomnej komunikácie medzi ktorýmikoľvek dvomi počítačmi. Každá vrstva využíva služby bezprostredne nižšej vrstvy a sama poskytuje svoje služby bezprostredne vyššej vrstve.
Aplikačná vrstva (Application Layer) je najvyššou vrstvou v referenčnom modeli OSI. Je zodpovedná za poskytovanie prístupu aplikáciám do siete. Príkladom úlohy aplikačnej vrstvy môže byť prenos súborov (FTP), elektronická pošta (MAIL), správa siete. Programy môžu získať prístup k službám aplikačnej vrstvy pomocou elementov aplikačnej vrstvy (Application Service Element - ASE). Aplikačná vrstva odovzdáva žiadosti programov a dáta prezentačnej vrstve, ktorá je zodpovedná za kódovanie dát z aplikačnej vrstvy do vhodnej formy. Medzi programy a protokoly, ktoré poskytujú služby aplikačnej vrstvy patria:
• DNS (Domain Name Systems) - decentralizované mapovanie mien a IP adries,
• Finger - zistenie informácií o užívateľoch práve pracujúcich na vzdialenom počítači,
• FTAM (File Transfer, Access, and Management) - vzdialená správa súborov,
• FTP (File Transfer Protokol) - umožňuje prenos súborov,
• HTTP (HyperText Transport Protocol) - protokol umožňujúci prenos dokumentov,
• NFS (Network File Systems) - spoločné používanie vzdialených súborov,
• NICE (Network Information and Control Exchange) - monitorovanie a správa siete,
• NTP (Network Time Protokol) - robustná synchronizácia času medzi počítačmi,
• SMTP (Simple Mail Transfer Protocol) - prenos elektronickej pošty,
• SNMP (Simple Network Management Protokol) - správa vzdialených aktívnych komponentov systému siete (napr.: bridge, route, host),
• TELNET (Telecomunication Network) - služba vzdialeného terminálového prístupu,
• X.400 - špecifikuje protokoly a funkcie pre odovzdávanie správ a elektronickú poštu.
Prezentačná vrstva (Presentation Layer) zahŕňa transformácie potrebné pre správnu interpretáciu dát na cieľovom počítači. Sú tu vykonávané operácie ako dátová kompresia a dekompresia alebo kódovanie a dekódovanie dát, prípadne konverzie dát z kódu EBCDIC do ASCII a pod. Poskytuje služby pre aplikačnú vrstvu a využíva relačnú vrstvu pod sebou. Prezentačná vrstva sa vyskytuje v čistej podobe len v málo prípadoch . Programy aplikačnej a relačnej vrstvy v zásade zahrňujú niektoré alebo všetky funkcie prezentačnej vrstvy.
Relačná vrstva (Session Layer) - nadväzuje a ruší relácie (session) medzi koncovými účastníkmi. Pri nadväzovaní relácie si táto vrstva vyžiada spojenie od transportnej vrstvy, prostredníctvom ktoréj komunikujú účastníci relácie. Ak treba nejako riadiť komunikáciu (half duplex), robí to relačná vrstva. Táto vrstva má na starosti všetko, čo treba pre ukončenie relácie a zrušenie spojenia (prostredníctvom transportnej vrstvy). Funkcie definované v relačnej vrstve sú určené pre medzisieťovú komunikáciu. Nasledujúce protokoy zahrňujú veľa funkcií relačnej vrtsvy.
• ADSP (AppleTalk Data Stream Protokol) - umožňuje, aby dva uzly vytvorili spoľahlivé spojenie pre prenos dát,
• NetBEUI - je implementáciou a rozšírením NetBIOSu,
• NetBIOS (Network Basic Input/Output System) - podporuje spoľahlivú spojovanú službu pre dátové toky spolu so systémom na identifikovanie mien staníc siete, nepodporuje však routovacie služby,
• PAP (Printer Access Protocol) - poskytuje prístup k tlačiarni PostScript v sieti AppleTalk.
Obr. 1: Bloková schéma OSI modelu a jeho reálna implementácia nad TCP/IP
Zdroj: http://www.linuxzone.cz/index.phtml?idc=1132&ids=4
| |||