Granitoid: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 1 522 bajtov ,  pred 11 rokmi
doplnenie a fix
(doplnenie)
(doplnenie a fix)
== Minerálne zloženie ==
V [[Diagram QAPF|QAPF diagram]]e tvoria tieto horniny pás v oblasti medzi 20 až 60 percentným zastúpením [[kremeň]]a. Z petrochemického hľadiska je obsah SiO<sub>2</sub> vyšší než 65&nbsp;%. Kremeň je ich podstatnou zložkou a výrazne sa podieľa na ich svetlom sfarbení. Ďalšími podstatnými minerálmi sú okrem kremeňa, [[Skupina živca|živce]], [[biotit]], menej [[muskovit]], zriedkavo tiež [[đkupina amfibolu|amfibol]] alebo rombické [[Skupina pyroxénu|pyroxény]]. V prípade že granitoidná hornina obsahuje pyroxény môže byť označená ako [[charnokit]]. V [[Granit|žulách]] prevláda [[draselný živec]] nad [[plagioklas]]mi. V granodioritoch a tonalitoch plagioklas. Niekedy sú pri ich pomenovaní zahrnuté v názve niektoré mienrály, napr. biotitický granitoid.
 
Podľa oxidačného stavu sú rozoznávané dva typy granitoidov:
* ilmenitová séria: tieto granitoidy sú redukované, neobsahujú magnetit, sú to najčastejšie S-typy a niektoré redukovanejšie I-typy.
* magnetitová séria: sú oxidované, obsahujú preto magnetit, patria medzi ne najčastejšie I-typy granitoidov
 
== Fyzikálne vlastnosti ==
 
Všeobecne sa uvažuje o 4 základných spôsoboch vzniku granitoidov:
* S-typ (sedimentárny): Majú pôvod v pretavených sedimentárnych horninách ponorených do nižších častí [[kontinentálna zemská kôra|kôry]], k vzniku dochádza najčastejšie pri kontinentálenej kolízii. Sú bohaté na Al, redukované (pomer Fe<sup>3+</sup>/Fe<sup>2+</sup> < ako 0,3), majú vysoký pomer K/Na. Majú väčší obsah vody. Jej oddeľovanie od taveniny pri výstupe magmy urýchľuje ich kryštalizáciu. Ich intrúzie sú preto umiestnené relatívne hlbšie. Sú to najčastejšie [[granit]] a monzogranit.
* I-typ (intruzívny): Majú magmatický pôvod. Vznikli v oblasti úniku fluíd ponárajúcej sa dosky nad [[Subdukcia|subdukčnou zónou]]. Sú chudobné na Al, oxidované (pomer Fe<sup>3+</sup>/Fe<sup>2+</sup> > ako 0,3). PatríObsahujú menej vody, sú preto mobilnejšie a častejšie dosahujú subvulkanickú úroveň. Patria medzi ne [[granodiorit]]y, [[tonalit]]y, [[diorit]]y aj granity.
* A-typ (anorogénny): Vzniká tavením spodnej kôry za extrémne bezvodných podmienok. Častý v oblastiach [[rift]]ových zón vo vnútri kontinentov. Zvykne byť bohatý na alkálie (Na, K, Ca). Sú to obvykle alkalické granity, granity až [[syenit]]y.
* M-typ (mantle = plášť). Majú [[zemský plášť|plášťový]] pôvod, vznikli oddelením od inej, bázickejšej magmy v oceánskych oblastiach. Sú to najčastejšie tonality, dávnejšie označované tiež ako plagiogranity.
 
== Výskyt ==
Granitoidy tvoria takmer 95 % všetkých intruzívnych hornín kontinentálnej kôry. Často budujú rozsiahle komplexy. Skupina granitoidných hornín sa významne podieľa na zložení kryštalinika Západných Karpát. Vyskytujú sa prakticky vo všetkých [[pásmo jadrových pohorí|jadrových pohoriach]], [[veporské pásmo|veporskom]] a [[gemerské pásmo|gemerskom pásme]]. Vo [[veporikum|veporiku]] tvoria Veporský granitoidný plutón.
 
== Ložiská viazané na granitoidné horniny ==
Na ložiská granitoidných hornín sú viazané viaceré ekonomicky významné [[ložisko (geológia)|ložiská]]. V hlbších úrovniach kôry, väčšinou vo vrchnej časti intrúzií to môžu byť vzácnoprvkové [[albitit]]y, [[pegmatit]]y a [[greisen]]y. Subvulkanickú úroveň dosahujú porfýrové ložiská. Na kontakte granitoidných intrúzií s karbonátmi vznikajú procesom [[metasomatóza (geológia)|metasomatózy]] horniny označované ako [[skarn]]y, ktoré môžu byť potenciálne významné ložiská [[železo|železa]], ale i [[Meď (nerast)|medi]], [[Zlato (nerast)|zlata]] či iných prvkov. Okrem toho magmatická a postmagmatická aktivita spôsobuje vznik rôznych ďalších [[hydrotermálne procesy|hydrotermálnych]] mineralizácií.
 
== Referencie ==
42 664

úprav