Miocén: Rozdiel medzi revíziami

Kontinenty v miocéne prechádzali postupne do polohy veľmi blízkej tej dnešnej. Neexistoval však suchozemský most medzi Južnou a Severnou Amerikou, počiatok subdukcie [[Tichý oceán|Tichého oceánu]] pod [[Juhoamerická platňa|JuhamerickúJuhoamerickú platňu]] mal za následok začiatok formovania [[Andy|Ánd]]. Pokračujúce horotvorné pohyby boli príznačné pre viaceré časti sveta. Dobre zachované odkryvy miocénnych hornín možno nájsť v [[Argentína|Argentíne]] a v [[USA]] v oblasti [[Veľké prérie|Veľkých prérií]].

Subdukcia oceánu Tethys spôsobila zrážku [[Apulská platňa|Apulskej platne]] a zvyšku [[Africká platňa|Africkej platne]] s [[Európska platforma|Európskou platformou]]. Teplá klíma a izolácia [[Stredozemné more|Stredozemného mora]] mali za následok tzv. [[Mesinská kríza|Mesinskú krízu]], kedy koncom miocénu došlo k jeho vyschnutiu. Počas miocénu pokračovala aj zrážka [[Indická platňa|Indickej]] a [[Eurázijská paltňaplatňa|Eurázijskej platne]], čo malo za následok pokračujúci výzdvih [[Himaláje|Himalájí]].

Stúpala tiež [[arídna klíma|aridita]], spôsobená pomalým ochlazdovanímochladzovaním a znižovaním schopnosti atmosféry pohlcovať vodu. V dôsledku výzdvihu zanikli pralesy vo Východnej Afrike, rovnako i Austrália ku koncu miocénu prešla do oblasti s menším úhrnom zrážok. Predpokladá sa, že priemerné teploty boli o 7 - 9 °C vyššie ako dnešné<ref name="Mišík et al., 1985">Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1985: ''Historická a stratigrafická geológia.'' SPN, Bratislava, 541 s.</ref>.