Rusalka: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
doplnenie |
dBez shrnutí editace |
||
Riadok 19:
:''papraď rastie bez kvetu.''
:''Panenka hádanku neuhádla,''
:''Rusalka panenku ušteklila.''<ref>Čubinskij PP, ''Trudy etnografičesko-statističeskoj ekspedicii v záp.-russkij kraj'', Petrohrad, 1872, časť 1. in: Máchal, J.: ''Slovanské bájesloví''. Vyd. Votobia, Olomouc, 1995, s. 160 (ISBN 80-85619-19-9)</ref>
==Uctievanie==
Ich sviatkom je ''rusalia'' (z lat. rosalia) ([[Turíce]]), kedy sa slávili rusalské hry.<ref>Profantová, N. a kol.: ''Encyklopedie slovanských bohů a mýtů''. Vyd. Libri, Praha, 2004, s. 195 (ISBN 80-7277-219-8)</ref> Podľa [[Pavol Jozef Šafárik|Šafárika]] slovo ''ruslo'' označuje riečište, hlbinu.<ref>Pavol Jozef Šafárik: ''O rusalkách''. Časopis České Musea, 1833, str. 257—273</ref> Slováci dodnes nazývajú svätodušné sviatky ''rusadlá''.<ref>Máchal, J.: ''Slovanské bájesloví''. Vyd. Votobia, Olomouc, 1995 (ISBN 80-85619-19-9)</ref>
Hry rusalie prebiehali tak, že muži, ženy i dievčatá sa zhromažďovali na nočných besedách, kde spievali a tancovali. Ráno potom išli s krikom k rieke a umývali sa. Tiež bolo obvyklé prestrojovanie sa. Dievčatá vili rusalkám vence s prosbou, aby im zabezpečili milého. Ženy nechávali rusalkám na stromoch v lese kusy látky na šaty, aby si zabezpečili ich náklonnosť. Okrem vencov a látok sa im prinášalo na obetu aj jedlo.
Riadok 35:
==Literatúra==
* Máchal, J.: ''Bájesloví slovanské''. Vyd. Votobia, Olomouc, 1995
* Růžička, J.: ''Slovanské bájesloví (mythologie) pro lid českoslovanský''. Kníhkupectvo R. Prombergera, 1907
{{Slovanská mytológia}}
| |||