Lama vikuňa: Rozdiel medzi revíziami

'''[[Lama]] vikuňa (Lama vicugna, Molina 1782)'''<br />

Vikuňa je druhým, menším, divo žijúcim zástupcom rodu lamy. V dnešnej dobe má areál svojho výskytu menší ako huanako a vyskytuje sa v andskej vysočine v nadmorskej výške od 3800 – 5500 m. n. m. Ich optimálne prostredie sa nachádza medzi 4200 – 5000 m. n. m. Z toho dôvodu je rozšírené tvrdenie, že vikune sú výhradne vysokohorské zvieratá. No nie vždy tomu tak bolo. Praveké nálezy dokazujú, že ich domovom boli aj vzdialené roviny a pampy. Podľa týchto údajov tak osídľovali aj stepi v oblasti Buenos Aires. Dalo by sa predpokladať, že vikune žijúce na juhoamerických rovinách, ostatné voľne žijúce zvieratá ako huanako či niektorí zástupcovia čeľade jeleňovité vytlačili. V takejto konkurencii neboli schopné sa presadiť a vrátili sa do vyššie položených oblastí, na ktoré boli aj fyziologicky lepšie prispôsobené.

Z dôvodu niektorých anatomických rozdielov, sa často vikune pomenúvajú ako Vicugna vicugna a sú zaraďované do osobitného rodu. Plodné kríženie vikúň a huanak, však jasne naznačuje úzku genetickú podobnosť a je preto nesprávne ak by sme vikuňu pojali ako zástupcu osobitného rodu.

Vikune sa podobajú na huanako, sú ale menšie a svetlejšie (obr. č. 3), s červeno žltkastým sfarbením. Vlna je obzvlášť jemná a hustá. Množstvo vlny, ktorú pri strihaní poskytujú predstavuje 200 g, s hrúbkou 12 – 13 μm a je tak najdrahšou vlnou na svete. Dnes sa na svete nachádza asi 150 000 týchto zvierat (Bauer). Obchodovanie s vlnou je však prísne kontrolované.