Atika (polostrov): Rozdiel medzi revíziami

V rímskej dobe bola Atika z hľadiska kultúry dôležitým miestom. Korintský prieplav sa chystal vysekať už Caesar, no tento zámer sa mu nepodarilo uskutočniť. V r. 395 n.l. sa Atika dostala do [[Východorímska ríša|Východorímskej]] (gréckej Byzantskej ríše). V blízskosti Atiky sa v 6 storočí usadili slovanské kmene [[Milingovia|Milingov]], hoci [[Slovania]] Atiku nikdy neobsadili. Slovanské nebezpečenstvo sa podarilo Grékom zničiť definitívne až v 9 storočia. Význam Atiky upadol v 6 storočí, kedy boli zatvorené aténske akadémie a z kraja sa stala iba chudobná oblasť, pričom rozhodujúcu úlohu mali teraz v štáte predovšetkým anatólski Gréci. Z Atén však pochádzala aj cisárovná Irini. V tejto dobe patrila Atika do správneho celku thémy Hellas. Keď [[križiaci]] v r. [[1204]] dobyli [[Byzantská ríša|Byzantskú ríšu]] dostáva sa Atika do európskeho Latinského cisárstva, ktoré ovládalo aj [[Istanbul|Konštantinopol]]. V r. 1261 sa však Byzancia obnovila, avšak Atika ostala pod správou Európanov v štáte Atény. V tomto období prichádzajú do Atiky z dnešného [[Albánsko|Albánska]] kmene [[Arvaniti|Arvanitov]], ktorí sú pribuzní s Albáncami. V tej dobe bolo grécke obyvateľstvo Atiky zdecimované rôznymi vojnami a tak tu Arvaniti získali prevahu, keď splynuli s pôvodným gréckym obyvateľstvom. Výnimkou boli iba Atény, [[Pireus (prístav)|Pireus]] a okolie, kde ostali Gréci. Arvaniti sa tu podrobili gréckym šľachticom a pokladali sa za Grékov, pričom rozprávali albánskym jazykom. V 15 storočí ovládli Atiku [[Turci]], ktorí neskôr zriadili v aténskej Akropole pevnosť, v byzantskej dobe slúžila ako [[kostol]]. V nasledujúcich storočiach sa v Atike usadila aj židovská komunita a niekoľko Arvanitov prestúpilo na islam. V 19 storočí povstalo grécke obyvateľstvo na [[Peloponéz]]e a v južnom Grécku proti [[Osmanská ríša|Turkom]], ktorých tiež za pomoci Arvanitov porazili a v roku [[1830]] bolo vyhlásené [[Grécke kráľovstvo]]. Hlavným mestom sa stala dovtedy malá dedina [[Atény]] (Athina), v ktorej žilo grécke obyvateľstvo. Turecké vojská sa stiahli z pevnosti na [[Akropola|Akropole]], ktorú sa v minulosti Benátčanom podarilo zbombardovať a tak sa poškodil [[Partenón]], ktorý bol dovtedy v relatívne dobrom stave. Atény potom osídlili Gréci z rôznych častí Grécka a [[Anatólia|Anatólie]]. Prístav Pireus bol osídlený Grékmi z neďalekých ostrovov. Väčšina obyvateľstva Atiky však stále boli Arvaniti, ktorí však mali označenie albanofónni Gréci. Po katastrofe v gréckom maloázijskom meste [[Izmir|Smyrna]] sa odtiaľto do Atiky prisťahovalo približne 200 000 Grékov. Po následnej Grécko-tureckej výmene obyvateľstva v r. 1923 sem prišli ďalší anatólski Gréci.