Volebný systém: Rozdiel medzi revíziami

Sú považované za najjednoduchšie volebné systémy. Vyhráva v nich ten, kto získa najviac hlasov. Aby sa zabránilo eliminácii malých strán do systému sa pridávajú rôzne prvky napr. [[kumulatívny hlas]] (štát [[Illinois]], do roku [[1980]] mali voliči viac hlasov ako volených zástupcov, mohli ich teda kumulovať tomu "svojmu"), limitovaný hlas (voľby do španielskeho senátu, voliči majú menej hlasov ako je volených zástupcov) či „single nontransferable vote“ ([[Japonsko]] do roku [[1994]], [[Taiwan]], voliči dajú len jeden hlas s troch až piatich kresiel). Ďalej sa používajú rôzne pravidlá ohľadom percentuálneho zisku, rozdielu od druhého v poradí atď.

1/„majority-runoff“ – víťaz by mal vzísť z prvého kola, pokiaľ sa tak nestane v druhom kole súťažia len dvaja najsilnejší kandidáti. ([[USA]])

3/„alternative vote“ – voliči v jedinom kole nedávajú hlasy jedinému kandidátovi, ale zoradia kandidátov podľa osobných preferencií, následne sa ako prvoradé použijú prvé preferenčné hlasy, v prípade potreby sa použijú aj ďalšie podľa istých pravidiel ([[írske prezidentské voľby]], [[austrálske parlamentné voľby]]).

Pomerné volebné systémy viac menej presné kopírujú volebné výsledky. Tieto volebné systémy sa dajú aplikovať len na mnohomandátové obvody, keďže jedno kreslo nemožno rozdeliť medzi viacero strán. Politológovia[[Politológ]]ovia považujú za dva determinujúce faktory proporcionality týchto systémov veľkosť volebných obvodov a použitý vzorec prerozdeľovania hlasov. Niektorí považujú za dôležité aj veľkosť zastupiteľského zboru a výšku volebnej klauzuly.

Najprospešnejšie naozaj pomernému zastúpeniu je, keď krajinu tvorí jediný volebný obvod ([[Slovensko]], [[Holandsko]], [[Izrael]]). Vo väčšine krajín je ale väčšie množstvo obvodov, vo všeobecnosti korešpondujúcich s administratívnymi obvodmi. Čím sú obvody menšie, tým viac výsledky smerujú k väčšinovej voľbe. Predpokladom však je relatívne rovnomerné geografické rozdelenie podpory jednotlivým stranám.

Výška volebnej klauzule (volebného prahu) do istej miery ovplyvňuje proporcionalitu systému, tým, že nedovoľuje malým stranám vstúpiť do parlamentu[[parlament]]u. Volebná klauzula znižuje možnosť "atomizácie" straníckeho systému. Príkladom môže byť [[Holandsko]], kde je volebná klauzula 0,66 percenta hlasov, t.j. počet hlasov korešpondujúci s jedným poslancom. V parlamente sa tam nachádza viacero malých, marginálnych strán, s často extrémistickým programom. Na Slovensku je volebný prah 5%, kedysi bol 3%.

Niektorí politológovia (najmä však [[Lijphart]]) sa domnievajú, že jednou z dimenzií pomernosti v pomerných volebných systémoch je aj veľkosť zastupiteľského orgánu. Samozrejmé je, že čím viac je kresiel v parlamente, tým vyššia je proporcionalita zastúpenia voličov, od istého počtu však nedokáže významnejšie ovplyvniť proporcionalitu rozdelenia hlasov. Zároveň na proporcionalitu parlamentu do značnej miery vplýva veľkosť volebného obvodu. Čím väčší pomer mandátov obvody poskytujú, tým sú proporcionálnejšie a tým pomernejší je aj zastupiteľský zbor.!

Zmiešané systémy sú mnohými teoretikmi (napr. [[Lijphart]], [[Cox]] či [[Katz]]) považované za viacvrstvové volebné systémy, kde popri dominantnom pomernom zastúpení existuje vrstva väčšinového zastúpenia. Ďalší zaraďujú zmiešané systémy k semiproporcionálnym systémom, to znamená, že obe súčasti volebného systému fungujú paralelne (napr. [[Birch]], [[Blais]] a [[Massicotte]]). Pri zmiešanom volebnom systéme je dôležité, že dva hlasy, ktorými disponujú voliči vytvárajú nové, špecifické stimuly, ako pre voliča tak aj pre kandidátov. Môže to viesť k niečomu, čo sa nazýva „ticket splitting“, ako vedomé stimuly k určitej voličskej stratégii a správaniu kandidátov[[kandidát]]ov. Tento jav je dobre zdokumentovaný napríklad v Nemecku, kde môžu voliči vedome dať jeden zo svojich voličských hlasov tej strane o ktorej vedia, že sa v prípade úspechu spojí s nimi preferovanou stranou.

Podľa politológov existujú dva typy účinkov volebných systémov, ktoré ako prvý definoval [[Maurice Duverger]]. Duverger zadefinoval účinky pred a po voľbách. Neskôr Blais s Massicottom určili názov pre tieto účinky pred voľbami ako psychologické a pre účinky po voľbách ako mechanické.