Andrej Pavčo: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 12 bajtov ,  pred 13 rokmi
{{bezzdroja}}
({{bezzdroja}})
== Životopis ==
Stredoškolské štúdiá absolvoval v Banskej Bystrici, potom vyštudoval teológiu. Na pozvanie Š. Furdeka odišiel do USA, od roku [[1897]] rokuk. kňaz na viacerých miestach Pensylvánie. Organizátor náboženských a národno-kultúrnych podujatí, aktívny dejateľ v spolkovom živote amer. Slovákov, spoluzakldateľ prvej slov. dievčenskej školy. Redaktor týždenníka Bratstvo, publicista, autor próz, dramatických prác cirkevno-náučných a osvetových článkov. Prekladateľ z poľštiny.
{{bezzdroja}}
Rev. Andrej Pavčo po skončení ľudovej a strednej školy bol prijatý do seminára v Banskej Bystrici.Predstavení seminára ho poslali na štúdiá na univerzitu do Budapešti. Keď dostal oznámenia, že tam má ísť, veľmi sa zaradoval.Od radosti uviazal si povraz na tragar v prednej izbe a hojdal sa sem a tam. Otec mu povedal:"Chlapče, čo to robíš?" On odpovedal:"Vy neviete, Prečo sa tak teším? Radujem sa, lebo ma ako Slováka poslali študovať na univerzitu do Budapešti, kde zriedka Slovákov posielajú." Keď ukončil teologické štúdiá, stal sa banskobystrickým kňazom.
 
Jeho rodičia maďarsky nevedeli. Vychovávali svojho syna Andreja i ostatné deti v slovenskom katolíckom duchu. Oni boli nábožní a príkladní katolíci. Pristupovali riadne k sviatostiam a každú nedeľu chodili na sv.omšu.
Rev. Andrej Pavčo po skončení ľudovej a strednej školy bol prijatý do seminára v Banskej Bystrici.Predstavení seminára ho poslali na štúdiá na univerzitu do Budapešti. Keď dostal oznámenia, že tam má ísť, veľmi sa zaradoval.Od radosti uviazal si povraz na tragar v prednej izbe a hojdal sa sem a tam. Otec mu povedal:"Chlapče, čo to robíš?" On odpovedal:"Vy neviete, Prečo sa tak teším? Radujem sa, lebo ma ako Slováka poslali študovať na univerzitu do Budapešti, kde zriedka Slovákov posielajú." Keď ukončil teologické štúdiá, stal sa banskobystrickým kňazom.
 
Jeho rodičia maďarsky nevedeli. Vychovávali svojho syna Andreja i ostatné deti v slovenskom katolíckom duchu. Oni boli nábožní a príkladní katolíci. Pristupovali riadne k sviatostiam a každú nedeľu chodili na sv.omšu.
Je dobré pre históriu Habovky ešte tu poznamenať toto, čo je spojené aj s rodinou Pavčovou. Pôvodne kostol bol postavený na Kamenci, niže Habovky, blízko potoka, či malej riečky, ktorá veľmi prudko tečie a volá sa Studená. Počas povodní, po veľkých dažďoch, rozbúrená Studená až neraz narobila škody nám Habovčanom i Bielopotočanom. Táto Studená mimoriadne rozvodnená(r.1813)zobrala kostol na Kamenci i s 3 zvonami. Keď už voda vnikla do kostola, vtedajší pán farár(Ján Drengubjak)vošiel ešte do kostola, aby vzal monštranciu a kalich so svätými hostiami. Keďže voda prudko stúpala, v krátkom čase bola už vo veľkej miere v kostole.Dp. farár vyšiel s monštranciou a cibóriom na kazateľnicu. Na pomoc mu prišiel jeden člen z Pavčovej rodiny. Že bol veľký silák, pustil sa do rozbúrenej vody a vošiel do kostola. Vyniesol pána farára šťastlivo do bezpečia. Keď vychádzal z kostola, kostol sa už začal váľať. Vystavil svoj život veľkému nebezpečenstvu, len aby zachránil dp. farára a to v kostole najsvätejšie - monštranciu a cibórium s živým telom Pánovým. Najmenší zvonek z veže koncom minulého storočia pri pasení v Studenej našiel Štefan Zúbek. Teraz je (poškodený) v káplici sv.Márie Magdalény. Deti si vtedy vraveli:"Štefan Zúbek našiel zvonek." Po tejto katastrofe sa naši predkovia z Habovky a zo Zuberca rozhodli, že postavie väčší kostol. Nevedeli kde.Habovská tradícia hovorí o terajšom kostole toto: Na sv.Jána(24.VI.)napadol sneh na mieste terajšieho kostola. A to vraj bolo znakom pre našich predkov, kde ho majú postaviť a tam ho aj postavili.S radosťou nosili kamene na stavbu kostola.
 
Na štúdiách v Budapešti sa Andrej zoznámil aj s inými Slovanmi. A tak si upevnil lásku k svojej slovenskej svojeti cez celý život, kdekoľvek ho život zaniesol.Za Rakúsko-Uhorska ho prenasledovali, lebo ho považovali ze nebezpečného pánslava. Toto prenasledovanie bolo aj dôvodom prečo odišiel do USA. Priatelia z Ameriky mu písali takto:" Bratku, nedaj sa už toľko utláčať a prenasledovať, príď k nám." Do Ameriky ho povolal menovite Vlasák. Polícia v R-U si ho veľmi všímala a striehla po ňom. Preto odchádza do Ameriky.S cirkevnou vrchnosťou vetko si vybavil podľa cirkevných predpisov.
Pred odchodom do Ameriky prišiel sa rozlúčiť s rodičmi a súrodencami. Doma sa dlho nezdržoval, tušil, že po ňom pátra maďarská polícia. A tak aj bolo. Rozlúčil sa a ešte večer odišiel a cez Poľsko sa vybral do Ameriky.
 
Už nasledujúce ráno prišlo do Habovky do 20 maďarských žandárov s kosírkami na klobúkoch, ktoré nosili na hlave. Obsadili hneď rodný dom Andreja Pavču. Žandári sa pýtali jeho otca:"Kde je váš syn- ten pansláv a burič?"Otec odpovedal:" Neviem, myslím, že je na svojom mieste."Na to žandári prekutali celý dom rodičov i s jeho okolím. Ale už ho nenašli v Habovke. V tom čase bol už v Poľsku na ceste do Ameriky. V tom čase každý utekal do Ameriky cez Poľsko, keď R-U vláda nechcela nikoho pustiť do Ameriky.
Pred odchodom do Ameriky prišiel sa rozlúčiť s rodičmi a súrodencami. Doma sa dlho nezdržoval, tušil, že po ňom pátra maďarská polícia. A tak aj bolo. Rozlúčil sa a ešte večer odišiel a cez Poľsko sa vybral do Ameriky.
Andrej, ešte kým bol na Slovensku, spracoval román Quo vadis, do jedného zväzku, čo aj skutočne v slovenskej reči vyšlo. V USA napísal viacero divadelných hier. Ale hlavné je, že stále písal kázne a homílie do časopisu Katolíckej slovenskej jednoty po celý život. Týmito kázňami udržoval našu Slovač za morom v náuke Kristovej. Bol hlavným duchovným Slovenskej katolíckej jednoty v USA. Písal pod pseudonymom "Črchel".Črchcel je pole s lúkami v hornom habovskom chotári. Jeho sestra Anna spomínala, že Andrej pravidelne nerobil na poli, keď prišiel na prázdniny. Zdržoval sa za šopou v ich záhrade za domom a tam vždy písal. Tá šopa ešte i dnes stojí v tej záhrade.(1973)
 
14.januára 1899 stal sa hlavným jednateľom Spolku sv. Vojtecha pre Slovákov v USA. V orgáne Prvej slovenskej katolíckej jednoty ihneď začal širokú kampaň za členstvo do Spolku sv. Vojtecha. Apeloval na bratskú a národoveckú lásku všetkých Slovákov žijúcich v Amerike, tak na kňazov ako i celú širokú verejnosť, aby dobrú vec jednohlasne šírili.
Už nasledujúce ráno prišlo do Habovky do 20 maďarských žandárov s kosírkami na klobúkoch, ktoré nosili na hlave. Obsadili hneď rodný dom Andreja Pavču. Žandári sa pýtali jeho otca:"Kde je váš syn- ten pansláv a burič?"Otec odpovedal:" Neviem, myslím, že je na svojom mieste."Na to žandári prekutali celý dom rodičov i s jeho okolím. Ale už ho nenašli v Habovke. V tom čase bol už v Poľsku na ceste do Ameriky. V tom čase každý utekal do Ameriky cez Poľsko, keď R-U vláda nechcela nikoho pustiť do Ameriky.
 
Andrej, ešte kým bol na Slovensku, spracoval román Quo vadis, do jedného zväzku, čo aj skutočne v slovenskej reči vyšlo. V USA napísal viacero divadelných hier. Ale hlavné je, že stále písal kázne a homílie do časopisu Katolíckej slovenskej jednoty po celý život. Týmito kázňami udržoval našu Slovač za morom v náuke Kristovej. Bol hlavným duchovným Slovenskej katolíckej jednoty v USA. Písal pod pseudonymom "Črchel".Črchcel je pole s lúkami v hornom habovskom chotári. Jeho sestra Anna spomínala, že Andrej pravidelne nerobil na poli, keď prišiel na prázdniny. Zdržoval sa za šopou v ich záhrade za domom a tam vždy písal. Tá šopa ešte i dnes stojí v tej záhrade.(1973)
 
14.januára 1899 stal sa hlavným jednateľom Spolku sv. Vojtecha pre Slovákov v USA. V orgáne Prvej slovenskej katolíckej jednoty ihneď začal širokú kampaň za členstvo do Spolku sv. Vojtecha. Apeloval na bratskú a národoveckú lásku všetkých Slovákov žijúcich v Amerike, tak na kňazov ako i celú širokú verejnosť, aby dobrú vec jednohlasne šírili.
 
== Dielo ==
53 099

úprav