Albrecht I. (Svätá rímska ríša): Rozdiel medzi revíziami

chýba zhrnutie úprav
d (robot Zmenil: nl:Albrecht I van Habsburg)
V mladosti bolo dbané na jeho vzdelanie, pretože na rozdiel od mnohých šľachtických synov tej doby vedel písať a ovládal základy latinčiny. Otec mu veľmi veril a po jeho smrti musel ako 19-ročný spravovať habsburské Horné zeme. Inicioval vznik urbára [[Habsburgovci|habsburských]] rodových statkov. 26-ročný sa stal ríšskym správcom [[Rakúsko|rakúskych vojvodstiev]] a [[Štajersko|Štajerskej marky]]. Najprv vládol spolu so svojim mladším bratom [[Rudolf II. (Rakúsko)|Rudolfom II.]], ale kvôli nesúhlasu šľachty sa vlády ujal sám a dedičné právo získali len jeho potomkovia.
 
Vedel tvrdo presadiť svoju vôľu, čo viedlo v roku [[1287]]/88[[1288]] k povstaniu, ktoré potlačil. Pre šľachtu sa stával čoraz väčšou hrozbou. Otec mu sľúbil [[Uhorsko|uhorskú]] korunu, ale po cisárovej smrti sa v Horných rakúskych zemiach vytvorila silná protihabsburská koalícia a kým jednal tam, kurfisti zvolili za [[Zoznam východofranských kráľov, nemeckých kráľov a rímsko-nemeckých cisárov|rímsko-nemeckého kráľa]] [[Adolf Nassauský|Adolfa Nassauského]] a Uhorsko si zvolilo [[Ondrej III. (Uhorsko)|Ondreja III.]]. Ním vymrel rod [[Arpádovci|Arpádovcov]] a Albrecht podporil [[Karol I. (Uhorsko)|Karola Roberta z Anjou]] ako protikandidáta [[Přemyslovci|Přemyslovcov]]. Aby Albrecht udržal habsburské pozície, takisto múdro podporil Adolfa.
 
V roku [[1293]] bola jeho moc opäť ohrozená, keď ho počas ťažkej choroby vyhlásili za mŕtveho. Ale po novej výhre nad vzbúrenou šľachtou sa Albrecht odhodlal k priamej konfrontácii s kráľom Adolfom. Ten zahynul v spoločnej bitke pri Göllheime [[1298]]. Dňa [[24. augusta]] bol v Čechách korunovaný za kráľa, potom, ako sa nechal všetkými kurfistami zvoliť za cenu veľkých ústupkov. Tých si ale čoskoro rozhneval kvôli svojím dobrým vzťahom s francúzskym kráľom [[Filip IV. (Francúzsko)|Filipom IV. ]] Svojho syna [[Rudolf I. (Čechy)|Rudolfa]] oženil s kráľovou nevlastnou sestrou [[Blanka Francúzska|Blankou]] a Francúzsku pri zachovaní nadvlády ríše odstúpil susedné [[Burgundsko (región)|Burgundsko]].
 
V roku [[1300]] uzavreli kurfisti tajný spolok proti kráľovi. Ale Albrecht si svojou šikovnou hospodárskou politikou získal na svoju stranu ríšske mestá a už v roku [[1302]] oslávil víťazstvo nad kurfistami. Bolo to vôbec prvé víťazstvo ríšskej koruny nad mocou kurfistov. Mal spory aj s pápežom [[Bonifác VIII.|Bonifácom VIII.]], ktorý tiež odsudzoval jeho priateľstvo so spupným Francúzskom. Po začatí vyjednávaní o zmier, ale pápež zomrel po "atentáte v Anagnii".
 
Okrem Uhorska mal záujem aj o [[Čechy]]. [[Václav II.|Václav II. Přemysl]] bol ženatý s Gutou, Albrechtovou sestrou. Aj preto Albrecht mal moc mierniť politiku českého kráľa voči Uhorsku[[Uhorsk]]u. [[Václav III.|Václava III.]] prinútil vzdať sa nároku na Uhorsko[[Uhorsk]]o a po smrti tohto posledného [[Přemyslovci|Přemysla]] vtrhol do Čiech a svojho syna [[Rudolf I. (Čechy)|Rudolfa III.]] oženil s [[Eliška Rejčka|Eliškou Rejčkou]], vdovou po [[Václav III.|Václavovi III.]] Po jeho smrti sa Albrechtovi nepodarilo na trón dosadiť ani svojho druhého syna [[Fridrich I. Pekný|Fridricha KrásnehoPekného]]. Súčasne sa snažil o získanie Durínska a Meißen. Ale pri zhromažďovaní vojenskej sily bol zavraždený svojím synovcov [[Ján Parricida|Jánom Parricidom]], ktorý sa cítil okradnutý o dedičstvo.
 
Albrecht bol schopný panovník a výborný štátnik, ktorý mal byť základom silného rodového kráľovstva. Táto česť však bola prisúdená až jeho praprapravnukovi [[Fridrich III. (SRR)|Fridrichovi III.]]
==Rodina a deti==
 
Albrecht sa v roku [[1274]] oženil s [[Alžbeta Tyrolská|Alžbetou Tyrolskou]], dcérou grófa [[Meinhard II. Tyrolský|Meinharda II.]] Mali 21 detí, ale 9 z nich zomrelo krátko po narodení.
# Anna ([[1277]]/79[[1279]] - [[19. marec]] [[1327]]), vydatá prvý krát v [[roku 1295]] v [[Graz]]i za [[Hermann, markgróf brandenburský|Hermanna, markgrófa brandenburského]] a druhý krát v roku [[1310]] vo [[Vroclav]]e za [[Henrich VI., vojvoda vroclavský|Henricha VI., vojvodu vroclavského]]
# Agneša ([[1280]] - [[11. jún]] [[1364]]), vydatá v roku [[1296]] vo [[Viedeň|Viedni]] za [[Ondrej III. (Uhorsko)|Ondreja III., kráľa uhorského]] a nezanechali potomstvo
# [[Rudolf I. (Čechy)|Rudolf, vojvoda [[rakúsky]] ako III. a kráľ [[český]] ako I.]] (cca. [[1281]] - [[4. júl]] [[1307]]), ženatý prvý krát v roku [[1300]] s [[Blanka Francúzska|Blankou]], nevlastnou sestrou francúzskeho kráľa [[Filip IV. (Francúzsko)|Filipa IV.]], a druhý krát v roku [[1306]] s [[Eliška Rejčka|Eliškou (Alžbetou) Rejčkou]], vdovou po českom kráľovi [[Václav III.|Václavovi III.]]
# Alžbeta ([[1285]] - [[19. máj]] [[1352]]), vydatá v roku [[1304]] za [[Fridrich IV., vojvoda lotrinský|Fridricha IV., vojvodu lotrinského]], a stala sa matkou 2 detí
# [[Fridrich I. Pekný|Fridrich I. Pekný, rímsko-nemecký cisár ako III.]] ([[1289]] - [[13. január]] [[1330]], ženatý v roku [[1314]] s [[Alžbeta Aragónska|Alžbetou]], dcérou aragónskeho kráľa [[Jakub II. Aragónsky|Jakuba II.]]
# [[Leopold I. (Rakúsko, Habsburg)|Leopold I.]] ([[4. august]] [[1290]] - [[28. február]] - [[1326]]), ženatý v roku [[1315]] s [[Katarína Savojská|Katarínou]], dcérou savojského grófa [[Amadeus V., gróf savojský|Amadea V.]]
# Katarína ([[1295]] - [[18. január]] [[1323]]), vydatá v roku [[1316]] za [[Karol, vojvoda kalabrijský|Karola, vojvodu kalabrijského]]
# [[Albrecht II. (Rakúsko)|Albrecht II. Chromý]] ([[12. december]] [[1298]] - [[20. júl]] [[1358]]), ženatý v roku [[1324]] s [[Jana z Pfirtu|Janou z Pfirtu]], dcéra pfirtského grófa [[Ulrich III., gróf z Pfirtu|Ulricha III.]]
# Henrich ([[1299]] - [[3. február]] [[1327]]), ženatý v roku [[1314]] s Alžbetou z Virneburgu
# Meinhard ([[1330]] - [[1331]])
# [[Otto IV., vojvoda rakúsky|Otto IV.]] ([[23. júl]] [[1301]] - [[17. február]] [[1339]]), ženatý prvý krát v roku [[1325]] s Alžbetou Dolnobavorskou a druhý krát v roku [[1335]] s [[Anna Luxemburská|Annou]], sestrou českého kráľa [[Karol IV. (SRR)|Karola IV.]]
# Jutta ([[1302]] - [[1329]]), vydatá v roku [[1319]] za [[Ľudovít IV., gróf z Öttingenu|Ľudovíta IV., grófa z Öttingenu]]