De Stijl: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegetator (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
d>>>s
Riadok 5:
V roku [[1917]] sa okolo časopisu ''De Stijl'', ktorý založil [[architekt]] [[Theo van Doesburg]] v [[Holandsko|Holandsku]] sústreďovali stúpenci [[konštruktivizmus|konštruktivizmu]] ako [[Jacobus Johannes Pieter Oud]], [[Piet Mondrian]], [[Gerrit Rietveld]] a [[Bart van der Leck]]. Tento [[časopis]] bol orgánom kolektívneho štýlu a prvými dielami boli Mondrianove ''„Kompozície s farebnými plochami“'', na ktorých sa pravouholníky v základných farbách odrážajú od bieleho pozadia. Čoskoro na to vytvorili van Doesburg a van der Leck podobné diela.
 
Umenie De Stijlu sa spravovalo zásadami: úplnou abstrakciou a obmedzením výtvarného slovníka na priamku, pravý uhol a tri základné farby: modrú, červenú, žltú, s troma achromatickými farbami- bielou, sivou a čiernou. Základný cieľ hnutia bol silno ovplyvnený [[kubizmus|kubizmom]]. Majstrovské ovládanie geometrických výrazových prostriedkov umožnilo umelcom De DtijluStijlu vyhnúť sa odkazom na vnímanú realitu a vo svojich dielach predstavovať číru podstatu skutočnosti. Títo umelci a snažili vyjadriť univerzálnosť.
 
Mondrian definoval tento cieľ takto: ''„Ak jediným čistým výrazom umenia je skutočne adekvátne vypracovanie vyjadrovacích prostriedkov a ich použitie (teda kompozícia), potom sa musia výrazové prostriedky úplne zhodovať s tým, čo majú vyjadrovať“''. Toto stanovisko sa stalo základom De Stijlu, pre ktoré Mondrian vymyslel názov ''neoplasticizmus''. Vytvoril sa triezvy geometrický jazyk, schopný vyjadriť podstatu reality. Postupne snaha o spájanie línie s farbou, práca s vertikálou a horizontálou, zjednotenie farby a bieleho pozadia, ktoré sa tak stalo súčasťou tej istej vizuálnej roviny. Dosiahla sa tým rovnováha medzi tvarom a farbou – univerzálna harmónia.