Alcapa: Rozdiel medzi revíziami

Veľkosť nezmenená ,  pred 13 rokmi
d
preklep
d (+kat.)
d (preklep)
Zo severu je blok od [[Český masív|Českého masívu]] a [[východoeurópska platforma|východoeurópskej platformy]] oddelený [[peripieninský lineament|peripieninským lineamentom]] (v oblasti Západných Karpát) a [[dunajské zlomové pásmo|dunajským zlomovým pásmom]] (vo Východných Alpách), z juhu ho od bloku [[Tisia-Dacia]] prípadne od pohoria [[Bükk]] oddeľuje pokračovanie [[periadriatická línia|periadriatickej línie]], [[darnósky zlom|darnósky]] a [[nekésensky zlom]]<ref name="Schmid et al. 2008">Schmid, S.M., Bernoulli, D., Fügenschuh, B., Matenco, L., Schefer, S., Schuster, R., Tschler, M., Ustaszewski, K., 2008: [http://pages.unibas.ch/earth/tecto/research/Schmid_et_al_submitted.pdf ''The Alps-Carpathians-Dinarides-connection: a correlation of tectonic units.''] Swiss Journal of Geosciences, s. 139-183</ref>. Samotná mikroplatňa sa skladá z viacerých blokov, spomedzi ktorých sa na území [[Slovensko|Slovenska]] nachádza blok vonkajších karpát, dunajský, tatransko-fatranský, potiský a rudohorsko-piliský blok<ref name="Šefara et al. 1998">Šefara, J., Kováč, M., Plašienka, D., Šujan, M., 1998: ''Seismogenic zones in the Eastern Alpine-Western Carpathian-Panonian junction area.'' Geologica Carpathica, 49, s. 247-260</ref>.
 
Označenie AlcapoAlcapa bolo odvodené podľa hlavných oblastí (AL=[[Alpy]], CA=[[Karpaty]], PA=[[Panónska panva|Panónia]]), ktoré ju budujú.
 
Alcapa vznikla pri [[alpínska orogenéza|alpínskej orogenéze]] subdukciou viacerých oceánskych a intrakontinentálnych priestorov, pri ktorej bolo amalgamovaných niekoľko menších kontinentálnych blokov. V [[terciér]]i sa v dôsledku tlaku [[Apulská platňa|Apulskej platne]] oddelil blok Západných Karpát od Východných Álp a došlo k ich posunu pozdĺž transtenzných [[tektonický zlom|zlomov]] smerom na severovýchod<ref>Nemčok, M. 1993: ''Transition from convergence to escape: Field evidence from the West Carpathians.'' Tectonophysics, 217, 1-2, s. 117-142</ref>. Tieto pohyby umožnili napr. formovanie [[Viedenská panva|Viedenskej]] a [[Východoslovenská panva|Východoslovenskej]] pull-apart panvy. Následná subdukcia podložia flyšového pásma spôsobila v nasúvajúcej platni extenziu. Tá mala za následok vývoj významných [[neovulkanity|vulkanických štruktúr]] ako aj vznik [[neogén]]nych kotlín a pokles v oblasti Panónskej panvy. Pokračukúce tektonické pohyby sa prejavujú dvomi spôsobmi, jednak výzdvihom (tatransko-fatranský blok o 2 mm ročne) ale aj [[subsidencia|subsidenciou]] o 2 - 3 mm ročne v oblasti Panónskej panvy<ref name="Šefara et al. 1998"/>.
44 326

úprav