Zoltán Brüll: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Igi (diskusia | príspevky)
ZB
 
Igi (diskusia | príspevky)
linky
Riadok 1:
'''Zoltán Brüll,''' MUDr., (* [[22. jún]] [[1905]] [[Lučenec]] - † [[14. január]] [[1945]] Grúnik) bol slovenský horolezec, horský vodca a lekár, člen STH IAMES.
 
==Životopis==
Za prvej republiky bol súkromným lekárom v Spišskej Novej vsi. Kvôli židovskému pôvodu musel po vzniku Slovenského štátu toto povolanie zanechať. Krátko robil pod Tatrami kúpeľného lekára, ale aj to mu znemožnili. Začal teda pracovať ako nosič na chate svojho priateľa a častého spolulezca [[Štefan Zamkovský|Š. Zamkovského]]. Neskôr z neho urobili železničného údržbára. Aby neskončil v pracovnom tábore, zbehol k partizánom, ktorí sa pohybovali v oblasti [[KôprovskáKôprová dolina|KôprovskejKôprovej doliny]] a utvorili oddiel „Vysoké Tatry.“. Ako mnoho naivných mladých ľudí uveril, že komunizmus je opakom fašizmu a na popud spolubojovníkov uskutočnil svoj posledný tatranský výstup 7. novembra 1944, teda na výročie [[VOSR]], keď na [[Kriváň (vrch v Tatrách)|Kriváni]] vztýčil červenú zástavu. Ako lekár – humanista ošetril aj zajatého zraneného nemeckého vojaka menom Gerald Schacht. Ten ušiel a priviedol nemeckú armádu. V bunkri pod Kriváňom (Grúnik, pamätná tabuľa) padol so zranenými aj ich lekár Z. Brüll, keď si vraj pred smrťou ešte sám obviazal strelnú ranu.
 
== Lezecké výkony ==
Popri [[Štefan Zamkovský|Š. Zamkovskom]] bol jedným z mála slovenských horolezcov, ktorí sa v medzivojnových Tatrách mohli výkonnostne porovnávať s plejádou poľských horolezcov. V kombinácii so svojím povolaním bol výborný horský záchranca. Okrem stoviek opakovaných výstupov uskutočnil asi 20 prvovýstupov, napr. J stena [[Ostrý štít|Ostrého štítu]], JV stena [[Ostrá|Ostrej]], JV pilier [[Pyšný štít|Pyšného štítu]], JZ pilier [[Malý Pyšný štít|Malého Pyšného štítu]], a spolu so [[StanislavStanislaw Motyka|S. Motykom]], J. Sawickim a [[Štefan Zamkovský|Š. Zamkovským]] Z stena [[Lomnický štít|Lomnického štítu]] (hodnotný variant Birkenmajerovej cesty).
 
== Referencie ==