Verzia z 02:33, 22. december 2008 upraviť ArthurBot (diskusia \| príspevky) Boti, Výnimky z blokovaní IP 130 257 editací d Bot: th:กระจุกดาวเปิด je najlepší článok ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 12:28, 3. február 2009 upraviť vrátiť Eryn Blaireová (diskusia \| príspevky) 14 666 editací d pravopis, wikilinky Ďalšia úprava →
Riadok 1: [[Image:Messier11.jpg\|250px\|right\|thumb\|Otvorená hviezdokopa [[M11]] známa aj ako Divá kačica]] [[Image:Pleiades large.jpg\|250px\|right\|thumb\|Najznámejšia otvorená hviezdokopa - [[Plejády]] (M45) v [[súhvezdie Býk\|súhvezdí Býka]] je viditeľná aj voľným okom]] '''Otvorená hviezdokopa''' je zoskupenie [[hviezda\|hviezd]], obyčajne od desiatok po niekoľko tisíc, ktoré boli vytvorené z jedného [[molekulárne mračno\|molekulárneho mračna]] a sú stále [[gravitácia\|gravitačne]] viazané. Nachádzajú sa iba v [[špirálová galaxia\|špirálových]] a [[nepravidelné galaxie\|nepravidelných]] [[galaxia\|galaxiách]]. == Charakteristika == Od [[guľová hviezdokopa\|guľových hviezdokôp]] sa otvorené hviezdokopy líšia oveľa menším počtom hviezd, malou koncentráciou hviezd, menším vekom, ale aj príslušnosťou k plochým podsystémom [[Mliečna cesta\|Galaxie]]. Táto príslušnosť sa prejavuje jednak koncentráciou pozorovaných otvorených hviezdokôp v galaktickej rovine a jednak rozložením hviezd vo [[farebný diagram\|farebnom diagrame]]. V špirálových galaxiách sa nachádzajú v špirálovitých [[rameno galaxie\|ramenách]]. Tvoria ich väčšinou mladé hviezdy, ich vek je zopár desiatok miliónov [[rok]]ov. V hviezdokopách alebo ich okolí sa často nachádzajú zvyšky [[hmlovina\|hmlovín]], z ktorých vznikli, alebo ešte vznikajú hviezdy. Mladé otvorené hviezdokopy sú častokrát ešte obklopené svojou materskou hmlovinou, v ktorej ešte stále prebieha tvorba hviezd. Proces hviezdotvorby zaberá iba veľmi krátky čas v porovnaní s životnosťou hviezdokopy a preto majú všetky hviezdy podobný vek. Väčšina hviezd sa vytvorila z rovnakej [[difúzna hmlovina\|difúznej hmloviny]], a tak majú podobné počiatočné chemické zloženie. Neskôr hviezdy otvorenej hviezdokopy vďaka [[hviezdny vietor\|hviezdnemu vetru]] úplne rozložia svoju materskú hmlovinu. Gravitačné sily medzi členmi hviezdokopy sú natoľko slabé, že samotná hviezdokopa sa časom rozpadne. Pri spoločnom pohybe priestorom niektorí členovia opúšťajú hviezdokopu (tzv. vyparovanie hviezdokopy), a to následkom zmeny rýchlosti pri vzájomnom priblížení, slapovými silami v gravitačnom poli Galaxie, prípadne zrážkami s hviezdami a medzihviezdnymi mračnami križujúcimi ich cestu. Priemerná otvorená hviezdokopa má väčšinu svojich hviezdnych členov po niekoľko stovek miliónov rokov; Iba zopár hmotnejších dosahuje vek [[miliarda\|miliárd]] rokov, čiže vydrží dlhšie ako 1-2 obehy okolo [[jadro Galaxie\|jadra Galaxie]]. Opustené jednotlivé hviezdy pokračujú v obiehaní Galaxie. Hmotnosť hviezdy v otvorenej hviezdokope sa pohybuje od 80 - 100 h,otností Slnka (takéto hviezdy sa nachádzajú skôr mimo našej galaxie) po 0,08 hmotností Slnka, čo je vlastne spodná hranica hmotnosti hviezdy. ▼ Mladé otvorené hviezdokopy sú častokrát ešte obklopené svojou materskou hmlovinou, v ktorej ešte stále prebieha [[vznik hviezdy\|tvorba hviezd]]. Proces hviezdotvorby zaberá iba veľmi krátky čas v porovnaní s životnosťou hviezdokopy a preto majú všetky hviezdy podobný vek. Väčšina hviezd sa vytvorila z rovnakej [[difúzna hmlovina\|difúznej hmloviny]], a tak majú podobné počiatočné chemické zloženie. Neskôr hviezdy otvorenej hviezdokopy vďaka [[hviezdny vietor\|hviezdnemu vetru]] úplne rozložia svoju materskú hmlovinu. Gravitačné sily medzi členmi hviezdokopy sú natoľko slabé, že samotná hviezdokopa sa časom rozpadne. Pri spoločnom pohybe priestorom niektorí členovia opúšťajú hviezdokopu (tzv. vyparovanie hviezdokopy), a to následkom zmeny rýchlosti pri vzájomnom priblížení, [[slapová sila\|slapovými silami]] v gravitačnom poli Galaxie, prípadne zrážkami s hviezdami a [[medzihviezdna hmota\|medzihviezdnymi mračnami]] križujúcimi ich cestu. Priemerná otvorená hviezdokopa má väčšinu svojich hviezdnych členov po niekoľko stovek miliónov rokov; iba zopár hmotnejších dosahuje vek [[miliarda\|miliárd]] rokov, čiže vydrží dlhšie ako 1-2 obehy okolo [[jadro Galaxie\|jadra Galaxie]]. Opustené jednotlivé hviezdy pokračujú v samostanom obiehaní Galaxie. Priemery otvorených hviezdokôp sa pohybujú v rozpätí 5-50 [[svetelný rok\|svetelných rokov]], ale väčšinou to býva menej ako 20. Hustota hviezd je oveľa väčšia, ako hustota hviezd v okolí [[Slnko\|Slnka]], ale stále menšia, ako hustota hviezd v [[guľová hviezdokopa\|guľovej hviezdokope]]. Počet známych otvorených hviezdokôp v Galaxii je asi 1200, ich celkový počet v Galaxii sa odhaduje až na 100 000.▼ ▲Hmotnosť ~~hviezdy~~hviezd v otvorenej hviezdokope sa pohybuje od 80 - 100 ~~h,otností~~[[hmotnosť Slnka\|hmotností Slnka]] (takéto hviezdy sa nachádzajú skôr mimo našej galaxie) po 0,08 hmotností Slnka, čo je vlastne spodná hranica hmotnosti hviezdy. ▲~~Priemery~~Rozmery otvorených hviezdokôp sa pohybujú v rozpätí 5-50 [[svetelný rok\|svetelných rokov]], ale väčšinou to býva menej ako 20. Hustota hviezd je oveľa väčšia, ako hustota hviezd v okolí [[Slnko\|Slnka]], ale stále menšia, ako hustota hviezd v [[guľová hviezdokopa\|guľovej hviezdokope]]. Počet známych otvorených hviezdokôp v Galaxii je asi ~~1200~~1 200, ich celkový počet v Galaxii sa odhaduje až na 100  000. == Triedenie otvorených hviezdokôp == Podľa farebných diagramov existujú 3 skupiny otvorených hviezdokôp. V prvej skupine sú hviezdokopy, ktorých všetky hviezdy sú na [[hlavná postupnosť\|hlavnej postupnosti]] (napríklad [[Plejády]]). Hviezdy takýchto otvorených hviezdokôp sú veľakrát biele, alebo majú dokonca modrasté sfarbenie, čo môže byť spôsobené prítomnosťou [[reflexná hmlovina\|reflexných hmlovín]], ako aj samotným mladým vekom hviezd. Pri hviezdokopách druhej triedy je síce väčšina hviezd na hlavnej postupnosti, avšak malá časť sa už dostala na vetvu [[obor\|obrov]] (napr. [[~~M44~~Hviezdokopa Jasličky\|Jasličky]]). Vo hviezdokopách tretej triedy sú už prevažne zostarnutí žltí a [[červený obor\|červení obri]]. Pri jemnejšom triedení sa k číslam pripája malé písmenko o, b, alebo f, ktoré označuje [[spektrálna trieda\|spektrálnu triedu]] najjasnejšej hviezdy hviezdokopy, ktorá ešte neopustila hlavnú postupnosť. V tejto klasifikácii sú napríklad Plejády označené ako 1b. [[Kategória:Hviezdokopy]]

Otvorená hviezdokopa: Rozdiel medzi revíziami