Verzia z 12:23, 7. august 2008 upraviť Peko (diskusia \| príspevky) 44 589 editací d fix wikilinky ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 19:18, 3. február 2009 upraviť vrátiť Eryn Blaireová (diskusia \| príspevky) 14 666 editací d wikilinky, kat. Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Medzihviezdna hmota''' je veľmi riedka [[hmota]] v priestoroch medzi ~~hviezdami~~[[hviezda]]mi v našej [[Mliečna cesta\|Galaxii]] a v ostatných [[Galaxia\|galaxiách]] tvorená plynom, prachovými časticami, žiarením a [[magnetické pole\|magnetickými poľami]]. Tieto 4 zložky sú navzájom úplne premiešané. [[Difúzna hmlovina\|Difúzne hmloviny]] sú typickým príkladom optického prejavu medzihviezdnej hmoty. Existujú v dvoch formách: svietiace a tmavé; a skladajú sa z medzihviezdneho plynu a prachu. [[Image:Horsehead-Hubble.jpg\|right\|thumb\|260px\|Hmlovina B 33 známa aj ako [[hmlovina Konská hlava\|Konská hlava]]. Tmavý mrak, v ktorom sa teraz rodia hviezdy.]] '''Medzihviezdny plyn''' tvorí 99% celkovej [[hmotnosť\|hmotnosti]] medzihviezdnej hmoty. Skladá sa z [[atóm\|atómov]], [[molekula\|molekúl]], atómových a molekulových iónov a voľných elektrónov. Pozostáva najmä z [[vodík]]a (70%), [[hélium\|hélia]] (28%) a ostatných ťažších chemických prvkov ([[kyslík]], [[uhlík]], [[dusík]], [[neón]], [[síra]], [[argón]]). Vodík sa nachádza v plynovo-prachových hmlovinách v neutrálnom stave (vtedy hovoríme o oblasti H I), alebo v ionizovanom stave (oblasť H II). Fyzikálne podmienky medzihviezdneho plynu v rôznych oblastiach Galaxie sa navzájom veľmi odlišujú. Kým v jednej oblasti je teplota len niekoľko [[Kelvin]]ov, v inej môže dosahovať až milióny Kelvinov. Hustota v oblakoch medzihviezdnej hmoty je rôzna (od 10<sup>-25</sup> g.cm<sup>-3</sup>, čo je 0,1 častice na 1 cm<sup>3</sup>; po 10<sup>-20</sup>, čo je niekoľko tisíc častíc na 1 cm<sup>3</sup>); najhustejšie oblasti sú chladné a najhorúcejšie sú málo husté, preto je [[tlak\|tlak]] medzihviezdnej hmoty v rozličných oblastiach takmer rovnaký. Najchladnejšie a najhustejšie oblasti sú v blízkosti galaktickej roviny, obyčajne v komplexoch plynovo-prachovej medzihviezdnej hmoty, ktorých priemer môže dosiahnuť až 40 [[parsek\|pc]] a hmotnosť okolo 3.10<sup>5</sup> hmotností [[Slnko\|Slnka]]. Práve v takýchto mrakoch vznikajú hviezdy. Medzihviezdny plyn s hustotou okolo 10<sup>-23</sup> g.cm<sup>-3</sup> (10 častíc na 1 cm<sup>3</sup>) a s teplotou 60-80 K tvorí mračná s priemerom 10 pc. Tieto mračná potom [[supernova\|supernovy]] "rozfukujú" a tvoria tzv. rázové vlny. Môžu ho ionizovať a zahriať na teplotu až niekoľko miliónov K. Riadok 20: [[Kategória:Astronómia]] [[Kategória:Medzihviezdna hmota\| ]] [[Kategória:Heslá Encyklopédie astronómie]] [[ca:Medi interestel·lar]]

Medzihviezdna hmota: Rozdiel medzi revíziami