Verzia z 13:53, 9. február 2009 upraviť Martin88 (diskusia \| príspevky) 639 editací d →‎Výsledky: pravopis opraveny pocas volna medzi prednaskami :) ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 18:43, 9. február 2009 upraviť vrátiť Eryn Blaireová (diskusia \| príspevky) 14 652 editací koniec prekladu jedného z NČ českej Wikipédie. Mohol by niekto prejsť pravopis a potom ho zaradiť medzi DČ? Ďakujem. Ďalšia úprava →
Riadok 34: \| prístroj_3_vlastnosti = infračervený detektor polí }} '''Spitzerov vesmírny ďalekohľad''' (pôvodne ''Space Infrared Telescope Facility'' ('''SIRTF''', niekedy sa používa aj skratka '''Spitzer'''<ref name="about" />) je [[~~vesmírne~~kozmické observatórium]], štvrté a posledné z veľkých observatórií [[NASA]]. Je určené na pozorovanie objektov v [[infračervené žiarenie\|infračervenej]] oblasti [[elektromagnetické spektrum\|spektra]]. Ide o najväčší infračervený teleskop, aký bol kedy vypustený do [[vesmír]]u. Urobil množstvo objavov, medzi ktoré patrí napr. priame zachytenie svetla [[exoplanéta\|exoplanét]] [[HD 209458 b]] a [[TrES-1]], potvrdenie teórie, že galaxia [[Mliečna dráha]] je v skutočnosti [[špirálová galaxia s priečkou]], alebo zmapovanie [[atmosféra (kozmického telesa)\|atmosféry]] exoplanéty [[HD 189733 b]]. S jeho pomocou bola vytvorená fotografická mozaika Mliečnej dráhy skladajúca sa z 800 tisíc samostatných snímok. Časová dĺžka misie bude minimálne dva a pol roka s predpokladom, že by mohla byť predĺžená aj na 5 či viac rokov, do tej doby, kým by sa úplne vyčerpala zásoba chladiaceho [[hélium\|hélia]], bez ktorého pozorovanie v určitých častiach spektra nie je možné. Na konci roku [[2007]] sa predpokladalo, že by k tomu malo dôjsť v [[apríl 2009\|apríli 2009]]. Podľa výpočtov sa po vyčerpaní hélia konštrukcia Spitzera ohreje na zhruba 30 [[Kelvin\|K]], pričom bude stále možné vykonávať pozorovania v kratších vlnových pásmach 3,6 a 4,5 [[meter\|mikrometrov]]. Predpokladá sa, že misia môže pokračovať až do roku [[2014]], kedy už nebude naďalej možné so Spitzerom komunikovať. Riadok 317: Po objave tejto galaxie nasledovali ďalšie pozorovania niekoľkými teleskopmi, ako napríklad [[Keckove ďalekohľady\|Keckovych ďalekohľadov]], aby sa zistila jej vzdialenosť. Tá bola napokon určená na 12,3 miliardy [[Svetelný rok\|svetelných rokov]].<ref name="Clavin" /> === Pátranie po vesmírnych diamantoch === [[Image:Diamondsinspace.jpg\|thumb\|right\|Umelecká predstava vesmírnych nanodiamantov]] [[Diamant]]y sú na Zemi vzácnou surovinou, ale vo vesmíre sú podľa vědcov z ''NASA Ames Research Center'' v Moffett Field (USA) plne bežné.<ref name="LindaVu">{{Cite web \| author = Linda Vu \| title = Spitzer's Eyes Perfect for Spotting Diamonds in the Sky \| url = http://www.spitzer.caltech.edu/Media/happenings/20080226/index.shtml \| publishdate = 26. február 2008 \| accessdate = 2008-7-12 \| publisher = Spitzer Science Center \| language = anglicky }}</ref> Spitzerov vesmírny ďalekohľad mal za cieľ potvrdiť túto hypotézu a dozvedieť sa o diamantoch vo vesmíre viac, pretože jeho citlivé infračervené vybavenie sa na to výborne hodí. Vedci pomocou počítačových simulácií vypracovali stratégiu, ako nájsť diamanty [[Nanometer\|nanometrových]] rozmerov, čiže 25 000× menšie než zrnko [[piesok\|piesku]]. Aj napriek svojim malým rozmerom môžu byť tieto diamanty veľmi užitočné pre hlbšie poznanie toho, ako sa vo vesmíre správajú molekuly bohaté na [[uhlík]], základný stavebný prvok života na Zemi. Predpoklad, že sa v kozme vyskytuje veľké množstvo diamantov, sa objavil už v 80. rokoch 20. storočia, kedy sa v&nbsp[[Meteorit]]och našlo veľké množstvo nanometrových diamantov. Celkove 3 % uhlíka obsiahnutého v meteoritoch je vo forme nanodiamantov.<ref name="LindaVu" /> Napriek ich veľkému množstvu nie je možné tieto častice pozorovať bežnými optickými ďalekohľadmi a je potrebné využiť ich špecifické infračervené a elektrické vlastnosti. Vďaka vysokému obsahu uhlíka absorbujú veľké množstvo energie z ultrafialového žiarenia, ktoré potom vyžarujú ako žiarenie infračervené – vytvárajú teda rovnako ako mnohé iné molekuly vo vesmíre špecifické „infračervené otlačky prstov“.<ref name="NGO">{{Cite web \| title = NASA's Great Observatories \| url = http://www.nasa.gov/audience/forstudents/postsecondary/features/F_NASA_Great_Observatories_PS.html \| publishdate = 12.2.2004 \| accessdate = 2008-7-16 \| publisher = [[NASA]] \| language = anglicky }}</ref> Z toho vyplýva, že je pre pozorovanie najvhodnejšie, pokiaľ sa nanodiamanty nachádzajú v blízkosti veľmi horúcej hviezdy. Zistilo sa, že nanodiamanty väčšinou vyzarujú IR žiarenie s vlnovou dĺžkou 3,4 až 3,5 a 6 až 10 [[Mikrón]]ov. V týchto vlnových dĺžkach je Spitzer obzvlášť citlivý,<ref name="LindaVu" /> a mohol by teda pomôcť zhromaždiť potrebné údaje. == Reference == * {{preklad\|cs\|Spitzerův vesmírný dalekohled}} <references /> === Použitá literatúra === {{Cite book \| author = L. Armus \| title = Spitzer Space Telescope: New Views of the Cosmos \| publisher = Astronomical Society of the Pacific \| place = San Francisco \| year = 2006 \| isbn = 1583812253 \| language = anglicky }} {{Cite book \| author = John W. Mason \| title = Astrophysics Update 2 \| publisher = Springer; 1 edition \| place = Berlin \| year = 2006 \| isbn = 354030312X \| language = anglicky }} *{{Cite book \| author = A. Loeb \| title = First Light in the Universe: Saas-Fee Advanced Course 36. Swiss Society for Astrophysics and Astronomy \| publisher = Springer; 1 edition \| place = Berlin \| year = 2007 \| isbn = 3540741623 \| language = anglicky }} <!-- V citačných šablónach som vynechávala parametre, ktoré slovenské šablóny zatiaľ nepoznajú. --> == Externé odkazy ==

Spitzerov vesmírny ďalekohľad: Rozdiel medzi revíziami