Spitzerov vesmírny ďalekohľad: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Telemetria Store-and-Dump: drobné |
malé úpravy úvodu |
||
Riadok 35:
| prístroj_3_vlastnosti = infračervený detektor polí
}}
'''Spitzerov vesmírny ďalekohľad''' (pôvodne ''Space Infrared Telescope Facility''
Časová dĺžka misie mala byť minimálne dva a pol roka s predpokladom, že by mohla byť predĺžená aj na 5 či viac rokov, do tej doby, kým by sa úplne vyčerpala zásoba chladiaceho [[hélium|hélia]], bez ktorého pozorovanie v určitých častiach spektra nie je možné. Na konci roku [[2007]] sa predpokladalo, že by k tomu malo dôjsť v [[apríl 2009|apríli 2009]].<ref name="ssb">{{Cite web
| author = Michael Werner | title = GLIMPSE | url = http://www7.nationalacademies.org/ssb/SSB_June07_SpitzerSpaceTelescopeScience.pdf | publishdate = 2007-06-28 | accessdate = 2008-07-18 | publisher = Space Studies Board | language = anglicky }}</ref> Podľa výpočtov sa po vyčerpaní hélia konštrukcia Spitzera ohreje na zhruba 30 [[Kelvin|K]], pričom bude stále možné vykonávať pozorovania v kratších vlnových pásmach 3,6 a 4,5 [[meter|mikrometrov]]. Predpokladá sa, že misia môže pokračovať až do roku [[2014]], kedy už nebude naďalej možné so Spitzerom komunikovať. Aby sa dodržali všetky tradície NASA, [[ďalekohľad]] bol premenovaný po úspešnej ukážke činnosti [[18. december|18. decembra]] [[2003]]. Na rozdiel od väčšiny ďalekohľadov, ktoré sú pomenované po známych zosnulých [[astronóm]]och výborom vedcov, meno pre SIRTF bolo získane z otvorenej súťaže širokej verejnosti. Vybrané meno bolo Dr. [[Lynman Spitzer]], Jr., prvý [[astronóm]], ktorý navrhoval umiestňovanie ďalekohľadov do [[vesmír]]u. Lynman Spitzer v roku [[1946]] vo svojej práci "''Report to Project Rand: Astronomical Advantages of an Extra-Terrestrial Observatory''", vysvetlil výhody vesmírneho prostredia pre astronomické pozorovania.
|