Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling: Rozdiel medzi revíziami

gramaticka uprava: z namisto s, z koho? z coho?=genitiv, namiesto s kym? s cim?=instrumental
(gramaticka uprava: z namisto s, z koho? z coho?=genitiv, namiesto s kym? s cim?=instrumental)
Učil v [[Jena|Jene]], [[Würzburg]]u, [[Erlangen]]e, [[Mníchov]]e a [[Berlín]]e. Vzhľadom na neustále menenie jeho filozofie ho nazývali ''Proteus filozofie''.
 
V nadväznosti na [[Immanuel Kant|Immanuela Kanta]] a [[Johann Gottlieb Fichte|Gottlieba Fichteho]] rozpracoval Schelling špekulatívnu filozofiu prírody - koncepciu hierarchie prírodných síl (potencií), ktorá napokon vyústila do filozofie identity. Protiklady subjektu a objektu, reálneho a ideálneho, prírody a ducha sa rozpúšťajú v absolútne ako identite ideálneho a reálneho. Toto absolútno možno bezprostredne postihnúť intelektuálnym nazeraním a v [[umenie|umení]], ktoré stojí rovnoprávne vedľa [[filozofia|filozofie]] či dokonca nad ňou a zjednocuje všetko, čo sa oddeľuje. V predmetoch empirickej skutočnosti je podľa toho či oného stupňa primerane zastúpená príroda alebo duch. V dôsledku toho tvorí ríša prírody i ríša ducha (dejiny) (vývinový) rad, ktorého jednotlivé stupne označuje Schelling ako potencie. Spríbuznené sú tieto potencie len prostredníctvom ich spoločného prazákladu – absolútna. Preto jeden stupeň nevzniká sz druhého, ale absolútno ho necháva zo seba vzísť, aby tak dospelo k svojmu úplnému rozvinutiu.
 
Od roku [[1807]] sa Schelling zameriaval na problém slobody človeka a na jeho vzťah k [[boh]]u založený v jeho [[vôľa|vôli]]. Potom Schelling rozpracoval vo svojej [[metafyzika|metafyzike]] dejín náboženstva základy neskoršej vedy o [[náboženstvo|náboženstve]]. Posledné štádium jeho filozofie predstavuje hlbokomyseľná, ťažko prístupná [[mystika]].
Anonymný používateľ