Astronomický prechod: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Eryn Blaireová (diskusia | príspevky)
komplet prerobenie
Eryn Blaireová (diskusia | príspevky)
malé doplnenie, pravopis
Riadok 13:
Najväčší vedecký význam majú v súčasnosti prechody [[exoplanéta|exoplanét]] popred disky ich materských hviezd. Počas prechodov jasnosť materskej hviezdy nepatrne periodicky klesá. Takéto pozorovania môžu viesť k objavu novej exoplanéty.
 
Nielen exoplanéty, ale aj hviezdy v [[dvojhviezda|dvojhviezdnom]] a [[viacnásobná hviezda|viacnásobnom hviezdnom systéme]] môžu z našehonášeho pohľadu prechádzať jedna pred druhou. Uhlové veľkosti hviezd sú však viacmenej podobné, takže prechod zložky viacnásobnej hviezdy je skôr zatmením (napr. zatmenie dvojhviezdy [[Algol]]).
 
== Fázy prechodu ==
Pri každom prechode rozoznávame štyri fázy: '''Prvý kontakt''' je okamih, kedy sa menšie (spravidla [[guľa]]té) teleso z vonkajšej strany zdanlivo dotkne kotúča väčšieho telesa. Menšie teleso sa postuponepostupne presúva pred disk väčšieho telesa. Vo chvíli, keď sa disku väčšieho telesa dotýka už len v jedinom bode nastáva '''druhý kontakt'''. '''Tretí kontakt''' je v podstate opakom druhého kontaktu. Teleso sa opäť dotýka disku väčšieho telesa z vnútornej strany, ale už nie vo fáze vstupu, ale výstupu. '''Štvrtý kontakt''' nastáva, keď sa menšie teleso disku väčšieho telesa dotýka z vonkajšej strany. Od tejto chvíle sa prechod skončil a menšie teleso sa spravidla stáva nepozorovateľným.
 
Medzi druhým a tretím kontaktom nastáva okamih [[konjunkcia (astronómia)|konjunkcie]] oboch telies. V prípade [[prechod Merkúra|prechodu Merkúra]] a [[prechod Venuše|Venuše]] sa táto konjunkcia nazýva '''dolná konjunkcia'''.
 
== Pozri aj ==