Molpír: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 3 075 bajtov ,  pred 13 rokmi
teras je v riti
dBez shrnutí editace
(teras je v riti)
[[Obrázok:Slovakia_Smolenice_Molpir.JPG|thumb|right|Vrch Molpír, pohľad od kostola.]]
'''Molpír''' je vrch (354 [[m n.m.]]) nad obcou [[Smolenice]] v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]] a praveké aj slovanské [[hradisko]] na tomto vrchu.
 
Na vrchu Molpír nad [[Smolenice|Smolenicami]] v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]] sa približne v [[6. storočie pred Kr.|šiestom storočí pred Kr. ]] (staršia [[železná doba]] – [[halštatská doba]]) na rozlohe 12-14 [[hektár]]ov rozprestieralo veľké [[hradisko]]. Skladalo sa z troch [[nádvorie|nádvorí]] chránených valmi. Impozantné [[opevnenie]] bolo postavené z voľne kladeného [[Kameň|kamenia]], spevnené [[násyp]]mi a [[drevo|drevenými]] [[konštrukcia]]mi. Našli sa tu základy [[veža|veží]], opevnených [[brána|brán]] a okrúhla [[bašta]]. Z vnútornej strany najvyššieho opevnenia bol pristavaný rad obytných drevených [[zrub]]ov. Na najlepšie chránenom, hornom nádvorí, „akropole“, boli tiež rady [[terasa|terás]] s obydliami. Nachádzalo sa tu aj [[Kult]]ové miesto, ktorého miesto bolo vytesané do [[skala|skaly]] (202 x 6 [[meter|m]]). V ňom boli tri [[obetisko|obetiská]] (ohniská), pri nich [[lebka]] a kosti asi dvojročného [[dieťa]]ťa, rozbité mesiačikovité a [[geometria|geometrické]] [[idol]]y. Dokladom kultu je aj ľudská lebka v základoch jedného domu. Zistili sa stopy po vyspelej remeselnej výrobe a spracovávaní [[železo|železa]] a [[bronz|bronzu]].
 
[[Ekonomika]] [[osada|osady]] bola založená na remeselnej výrobe (okrem železiarstva (nástroje, [[zbraň|zbrane]], [[nôž|nože]]), odlievaní bronzu (tégliky), výrobe kamenných [[žarnov]]ov, ale zdá sa, že najdôležitejšou bola výroba nití a tkanín, na čom sa zakladal obchod obyvateľov hradiska. Kontakt s vyspelým juhovýchodoalpským svetom dokladajú loďkovité spony, ihlice, [[jantár]]ové a [[sklo|sklené]] [[perla|perly]] i napodobneniny bronzových nádob v [[Keramika|keramike]]. V čase rozkvetu tu žilo asi 800 ľudí. [[Hradisko]] na styku [[kalenderberská kultúra|kalenderberskej]] a [[lužická kultúra|lužickej kultúry]] bolo zničené niekedy začiatkom 6. storočia pred Kr.
 
Zánik hradiska súvisí s množstvom [[kov]]ových streliek z vnútornej aj vonkajšej strany valov, avšak jedinou [[obeť]]ou vojenského konfliktu, ktorú doložil archeologický výskum, bol obranca zabitý v tretej bráne. Útočníci používali tie isté strelky ako obrancovia. Zánik teda nepriniesli útočníci z [[východ]]u, ale pravdepodobne vzájomné konflikty domácich skupín, súvisiace pravdepodobne so vznikajúcou kultúrou [[kočovník]]ov v [[Karpatská kotlina|Karpatskej kotline]], označovanej ako kultúra Vekerzug. Ohlasmi jej vzniku sú aj prvé [[predmet]]y zdobené odlišným [[štýl]]om, ktoré nachádzame v najmladších vrstvách hradiska.
 
[[Kategória:Vrchy v Malých Karpatoch]]
[[Kategória:Archeologické lokality na Slovensku]]
[[Kategória:Národné kultúrne pamiatky na Slovensku]]
[[Kategória:Smolenice]]
Anonymný používateľ