Mechúrniky: Rozdiel medzi revíziami

'''Mechúrniky''' (''Coelenterata'', ''Radiata'') alebo '''dvojlistovce''' (''Diblastica'', ''Diploblastica'') sú skupina resp. pododdelenie [[vývojový stupeň|vývojového stupňa]] resp. oddelenia [[epitelovce]]. Sú to [[studenokrvnosť|studenokrvné]] vodné [[živočíchy]] [[bezstavovce|bez vnútornej kostry]], v ktorých vývoji sa objavujú len dva [[zárodočný list|zárodočné listy]] (preto dvojlistovce). Majú jednoduché vakovité až tanierovité [[telo]], ktoré je radiálne (lúčovito), biradiálne (obojstranne lúčovito), príp. pseudobilaterálne [[symetria|symetrické]]. Telo má

Telo má podobu viac-menej modifikovanej [[gastrula|gastruly]], ktorá vzniká už normálnym spôsobom, takže na povrchu je [[ektoderm]] a vo vnútri [[endoderm]], vystielajúci [[prvočrevo]]. V priestore medzi týmito dvoma vrstvami je rôsolovitárôsolovité vyplňovaciavýplnkové [[tkanivo]] - [[mezoglea]], ktorá je s výnimkou niektorých koralov[[koral]]ov bez [[spikula (biológia)|spikúl]]. Mechúrniky majú 2 morfologické štádiá – pohyblivé štádium [[medúza|medúzy]] a prisadnuté štádium polypa[[polyp]]a. U jednotlivých skupín pozorujeme buď obe štádiá, alebo len jedno z nich, čo má veľký význam pre ich [[systematické triedenie]]. Poznáme viac ako 10 000 [[druh (taxonómia)|druhov]] mechúrnikov.

[[Tráviaca sústava]] býva označovaná ako gastrovaskulárna; plní kumulovanú funkciu tráviacej, [[vylučovacia sústava|vylučovacej]] a [[obehová sústava|obehovej sústavy]]. V najjednoduchšom prípade je vakovitá (''[[Hydrozoa]]''), u medúz (''[[Scyphozoa]]'') je jej vnútorná plocha zväčšená radiálnymi chodbami, ktoré sú pri okraji „zvona“ spojené okružnou chodbou. U koralov (''[[Anthozoa]]'') vnútornú plochu zväčšujú radiálne koncentrické prepážky – septy. Trávenie je vnútrobunkové - intracelulárne (vlastné koraly), alebo je na prechode medzi intra– a extracelulárnym ([[nezmary]]), u medúz a aktínií je už typicky extracelulárne – tieto živočíchy už dokážu uloviť a stráviť väčšiu korisť.

[[Nervová sústava]] je difúzna, pripomína riedku sieťovinu. U medúz pozorujeme zvýšenú koncentráciu neurónov[[neurón]]ov po obvode „zvona“ – vzniká tam už primitívna nervová obrúčka. Nižšie mechúrniky nemajú diferencované [[zmyslový orgán|zmyslové receptory]], ale u rebroviek a medúz pozorujeme statocysty a u medúz aj [[oko|oči]] – ploché, jamkové, no u pohyblivých dravých druhov aj jednoduché [[komorové! oko|komorové]]. U medúz sú receptory na nenápadných príveskoch po bokoch zvona – tzv. [[rhopálie|rhopáliách]]. Nervová sústava u mechúrnikov vzniká z ekto– aj endodermu, kým u ostatných živočíchov je vždy ektodermálna.

Mechúrniky sú [[gonochorizmus|gonochoristy]] aj hermafrodity[[hermafrodit]]y. Ich [[gonáda|gonády]] nemajú osobitný vývod (výnimkou je rebrovka ''[[Coeloplana bocki]]''!), takže gaméty sa dostávajú do vody prietržou steny tela do gastrovaskulárnej sústavy a cez [[prvoústa]] von. Zo zygoty vzniká obrvená planuloidná [[larva]], ktorá má v podstate stavbu [[blastula|blastuly]]. Časté je aj [[nepohlavné rozmnožovanie]] pučaním, najmä u ''[[Hydrozoa]]'' a ''[[Anthozoa]]''. Špecifikom medúz je [[strobilácia]].

Mechúrniky sú starobylou, fylogeneticky veľmi dôležitou skupinou živočíchov ([[fosília|fosílie]]

boli nájdené už v [[kambrium|kambriu]]). Predpokladá sa, že vznikli z kolóniotvorných bičíkovcov s palintomickým rozmnožovaním (potvrdzujú to rané štádiá ich [[ontogenéza|ontogenézy]]). Ich ontogenéza prebieha podľa postupnosti: [[zygota]] –» [[morula]] –» [[planula]] –» [[polyp]] (–» [[medúza]]) –» [[vajíčko]] –»..... Planula však predstavuje veľmi dôležité štádium aj pre následnú fylogenézu bilaterálií (u samotnej planuly pozorujeme primárnu bilaterálnu symetriu!). Predpokladá sa, že najprimitívnejšie [[dvojstranovce]] (''Bilateralia'') vznikli neotenizáciou z planuloidného štádia nejakej starej, evolučne nešpecializovanej skupiny mechúrnikov.