Drahomíra zo Stodoranov: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Riadok 4:
Pochádzala z kmeňa polabských Slovanov, Stodoranov (alebo Havolanov), jedného z členov kmeňového zväzu Luticov (alebo Veletov), ktorý bol ešte začiatkom [[10. storočia]] pohanský. O roku jej vydaja za knieža Vratislava sa vedú dohady. Podľa historikov to bolo niekedy medzi rokmi [[900]] - [[915]]. Súčasne nie sú historici ani zajedno, či je Drahomíra matkou oboch Vratislavových synov - [[Svätý Václav|Václava]] a [[Boleslav I.|Boleslava]]. Jednotné názory panujú na fakt, že pri sobáši bola už pravdepodobne pokrstená.
 
Drahomíra bola prudkej a ctižiadostivej povahy. Po manželovej smrti ťažko niesla, že jej syn, mladý Václav, budúce knieža, bol zverený do opatery jej svokry [[Svätá Ludmila|Ludmily]]. Preto ju dala [[15.9. septembra]] [[921]] zavraždiť a okrem svojho syna získala i Ludmilin majetok. Už v nasledujúcom roku dosiahol jej syn Václav plnoletosť a ujal sa vlády.
 
Na jeho príkaz musela Drahomíra opustiť kniežací dvor. Počas internácie žila na Budči. Po čase jej syn odpustil a dovolil jej vrátiť sa. Usudzuje sa, že na znak toho, že svoj čin oľutovala, nechala na mieste, kde bola Ludmila pochovaná - na [[Tetín (okres Beroun)|Tetíne]] - postaviť kostol zasvätený sv. Michalovi.
 
Neskôr žila na dvore mladšieho syna [[Boleslav I.|Boleslava]] v Starej Boleslavi. Tu žila i v čase Václavovej vraždy. V tejto súvislosti i jej samej hrozilo zo strany mocichtivého Boleslava nebezpečenstvo. V obave o svoj život utiekla v r.roku [[935]] na bližšie neznáme miesto Charvátsko. Vo vyhnanstve (pravdepodobne na dvore niektorej príbuznej) i zomrela.
 
[[Kategória:Narodenia v 9. storočí]]