Julián (cisár): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 14:
Jeho nástupca Iovianus však v roku 363 všetky Juliánove náboženské reformy zrušil a kresťanstvo sa opäť stalo hegemónom v oblasti náboženstva Rímskej ríše.
 
Okrem kultúrnych a hospodárskych mal cisár Julián aj vojenské povinnosti. Východné provincie boli totiž neustále napádané perzskými vojskami. V roku 363 sa cisár postavil na čelo svojho 60-tisícového vojska a zamieril na východ. Vojakmi bol milovaný, pretože znášal všetky útrapi akovojenskej onislužby spolu s nimi. Pochodoval s nimi pešo, jedol s nimi, spal v takých istých podmienkach ako oni a vždy bojoval v prvom rade.
V [[bitka pri Ktesifóne|bitke pri Ktesifóne]] zaznamenal proti Peržanom výrazné víťazstvo. Upustil však od obliehania mesta a pochodoval ďalej. Chcel dobehnúť hlavné perzské vojsko. Jeho sprievodcovia boli ale na strane Perzie a zaviedli Rimanov hlboko do púšte. Tu zahynulo množstvo mužov od smädu a tepla. Nakoniec sa stretol s nepriateľom v ďalšom otvorenom boji. Túto bitku síce vojsko ustálo a Peržania boli nútení ustúpiť, Julián bol však vážne zranený a odnesený do svojho stanu. V posledných chvíľach vraj hodnotil svoju vládu. Poďakoval bohom, svojim priateľom a spolubojovníkom. Obozretne sa tiež vyhol vysloveniu mena svojho možného nástupcu, aby náhodou neohrozil jeho život.