Préria: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Alecs.bot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: uk:Прерія
Bez shrnutí editace
Riadok 4:
 
'''Préria''' je veľká trávna plocha s nízkym reliéfom v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]].
Prérie
Severoamerický názov pre trávnatý biom mierneho pásma. Je to oblasť v USA a v Kanade medzi Skalnatými vrchmi a riekou Missisippi ktorá je tvorená sústavou plošín a pokrytá prevažne prérijnou vegetáciou, prípadne stepnými krovinami. Veľké prérie sa rozprestierajú od amerického štátu Texas po kanadskú Albertu a sú hlavnou obilninárskou oblasťou Severnej Ameriky. Patria sem štáty USA ,Colorado, Kansas, Montana, Nebraska, Nové Mexico, Severná Dakota, Oklahoma, Južná Dakota, Texas a Wyoming a kanadské provincieAlberta, Manitoba a Saskatchewan.
Prérie sa v Severnej Amerike nachádzajú v jej strede v zrážkovej oblasti Skalnatých hôr. Podľa množstvo dostupnej vody a bohatosti pôd na živiny vznikli rôzne typy. Vysoko stebelné prérie sú bohaté na vysoké trávy a byliny, v ktorých sa aj jazdec na koni schová. V prérii prevládajú zástupcovia vyššie menovaných skupín rastlín. Z tráv to sú fúzatka (Andropogon gerardii) a proso (Panicum virgatum), z bylín tak dominujú prevažne na jeseň kvitnúca krásnoočka (Coreopsis verticillata), astry (Aster ericoides, A. lateriflorus), třezalky (Hypericum kalmianum) a rôzne druhy a kultivary trepotalky (Echinacea purpurea, Rudbeckia fulgida, R. maxima). V lesných spoločenstvách sú to napríklad borovice (Pinus ponderosa, P. contorta), javory (Acer pensylvanicum, A. circinatum), brezy (Betula papyrifera, B. nigra), Gardenova (Fothergilla gardenii), klokoč (Staphylea trifoliata), halézie (Halesia tetraptera), kaliny (Viburnum acerifolium, V. cassinoides) a mnoho dalších.
Nechýba ani jeden z najväčších stromov sveta - sekvojovec obrovský (Sequoidendron giganteum).
Podrast tvoria rôzne druhy papradia – netík (Adianthum pedatum), paprad (Polystichum acrostichoides), dálej ostrica (Carex grayi, C.muskingumensis), srdcovky (Dicentra eximia, D. formosa), pstroček (Maianthemum dilatatum), Vancouveria hexandra, brusnice (Vaccinium parviflorum), Trillium cernuum, T. erectum či Xanthorhiza simplicissima.
 
Lesy Severnej Ameriky sú v porovnaní s Európou a severní Áziou veľmi bohaté na rastlinné a živočíšne druhy. Je to dané geomorfológiou krajiny. Pohoria v Severnej Amerike sa totiž tiahnú od severu k juhu, a to uľahčilo spätnú migráciu druhu po ústupe zaľudnenia.
 
Medzi jednotlivými pásmi Kordiller sa rozprestierajú zníženiny a plošiny, napr. Coloradská plošina, Veľká panva. Najnižšie položené miesto Ameriky leží v USA a je ním Údolie smrti (Death Valley). Táto preliačina je 86 m pod úrovňou hladiny mora. Svoje meno dostala podľa nehostinných podmienok pre život (púšť bez vody s veľkými horúčavami, v tieni namerali až 57°C). Pozdĺž východného pobrežia sa tiahne staré pohorie Apalačské vrchy. Medzi Apalačskými vrchmi a Atlantickým oceánom sa rozprestiera Pobrežná nížina. Mexický záliv lemuje Mississippská nížina. Medzi Apalačskými vrchmi a Kordillerami sa postupne od východu rozprestierajú Centrálne roviny a Veľké prérie. Centrálne roviny a Veľké prérie majú v závislosti od vzdialenosti od Atlantického oceánu čím ďalej, tým menej zrážok. Prúdeniu v rovnobežkovom smere prekážajú horské bariéry Kordiller. Preto vlaha, ktorá by sa s prúdiacim vzduchom dostávala do vnútrozemia Ameriky od Tichého oceánu, vyprší sa nad oceánom, úzkou pobrežnou nížinou a nad náveternými svahmi tichooceánskeho pásma.
 
Biocenóza – je súbor jedincov rôznych druhov organizmov sústredených na určitom mieste (biotope – je to miesto, ktoré organizmom poskytuje vhodné podmienky pre život), delí sa na fytocenózu (R) a zoocenózu (Ž)
Južnú Amerika je tvorená prérijným rastlinstvom rozdieľom je stredohorský charakter Appalače ktoré oddeľujú atlantické pobrežie od vnútrozemia. Vnútrozemie je tvorené rozsiahlymi Centrálnymi rovinami a Veľkými prériami. Najväčšie a najrozsiahlejšie horstvo sú Kordillery Kordillery sa na území Severnej Ameriky tiahnú poludníkovým smerom v 2 pásmach.
1. pobrežné pásmo a Skalnaté hory, prestupujú Panamskú šiju a pokračujú v Južnej Amerike
2. prestup Panamskej šije a Karibský oblúk . Je to seizmicky aktívna zóna, stretávajú sa tu litosferické dosky, okrem toho tvoria Kordillery bioklimatickú prekážku zabraňujú prenikaniu vzduchových hmôt do vnútrozemia od oceánu.
Rastlinstvo a živočíšstvo, pôdy sú tu hnedozeme a prérijné gaštanové pôdy, Z – mierne suché pásmo – púšte piesčité a štrkovité pôdy.
V USA sú pre poľnohospodárstvo výhodnejšie podmienky, najvýhodnejšie sú v centrálnej, južnej a východnej časti USA. Pásma
Kukuričné pásmo /corn belt/ Centrálne roviny a oblasť Veľkých jazier pestuje sa kukurica, sója, ozimná pšenica, fazuľa, ovos a krmoviny.
Pšeničné pásmo /wheat belt/ - Z od kukuričného pásma, na Veľkých prériách – pšenica, ovos, cukrová repa, zemiaky Živočíšna výroba sa zameriava na chov hovädzieho dobytka – Veľké prérie /mäso, koža, mlieko/, chov ošípaných /kukuričné pásmo/ a hydiny – v okolí veľkých miest, chov oviec a kôz /mäso, mlieko, vlna.
 
{{geografický výhonok}}