Verzia z 15:38, 29. január 2009 upraviť JAnDbot (diskusia \| príspevky) Boti 139 628 editací d robot Pridal: he:בולען, tr:Düden ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 13:17, 4. marec 2009 upraviť vrátiť Peko (diskusia \| príspevky) 44 589 editací d fix wikilinky Ďalšia úprava →
Riadok 14: Závrty často vznikajú na križovaní puklín a trhlín. ''Aktívne'' sa formujúce závrty mávajú najčastejšie lievikovitý tvar. Na dne lievika sa nachádza otvor, ktorým je krasová jama spojená s podzemnými priestormi. ''Stabilizované'' krasové jamy majú zväčša misovitý tvar s plochým dnom, ktoré predstavuje upchatie pôvodného otvoru splachom a [[soliflukcia\|soliflukciou]] zanesenými zvetralinami. Na dne misovitých krasových jám sa často vytvárajú [[krasové jazero\|krasové jazierka]]. Najväčšie rozmery dosahujú závrty v tropických a subtropických oblastiach. V miernej klíme vznikali najskôr v [[~~treťohory~~Terciér\|treťohorách]] v podmienkach zakrytého krasu, na čo poukazuje ich výplň, ktorú tvoria staré reziduálne sedimenty. Tvoria ich [[laterit]]ové a [[kaolinit]]ové červené hliny nazývané ''terra rossa''. Ak sú mladšieho ([[pleistocén]]neho) veku, sú v nich zachované okrové hliny nazývané ''terra fusca''. V [[holocén]]nych závrtoch sa nachádzajú väčšie akumulácie kalcimorfných pôd, ''[[rendzina\|rendzín]]''. Na území Slovenska rozčleňujú misovité aj lievikovité krasové jamy v hojnom počte planiny [[Slovenský kras\|Slovenského krasu]].

Závrt: Rozdiel medzi revíziami