|
'''Charles Babbage''' (* [[26. december]] [[1791]], [[Teignmouth]] – † [[18. október]] [[1871]], [[Londýn]]) bol [[Anglicko|anglický]] [[matematik]], [[filozof]] a informatik. Vymyslel programovateľný počítač a pokúšal sa ho aj zostrojiť, ale nepodarilo sa mu dielo dokončiť.
== Iné projekty ==
Bol mužom mnohých záujmov. Miloval matematiku a nezávislosť, rád lúštil šifry a zostavoval štatistiky. Objavil súvislosť medzi letokruhmi stromov, ich vekom a klímou, vynašiel zariadenie na odháňanie kráv od vlaku, chcel Londýn zbaviť potulných muzikantov a žien pochybných mravov. Urobil vedeckú kariéru a stál pri zrode najstarších britských vedeckých spolkov. Jeho najväčším, aj keď nerealizovaným vynálezom je analytický stroj, predchodca moderných počítačov. Všestranný vedec a vynálezca Charles Babbage zomrel 18. októbra 1871.
{{projekt|commons}}
{{Biografický stub}}
Narodil sa v decembri roku 1791 v rodine bohatého londýnskeho bankára. Jeho celoživotné záujmy sa týkali peňazí iba toľko, koľko ich potreboval na nezávislé bádanie, ktoré v mnohých oblastiach predbehlo čas. V mladosti mával pre svoj talent problémy: „Starší chlapci vymýšľali šifry a ja som zvyčajne už z niekoľkých slov našiel kľúč. Dôsledky bývali bolestivé: často ma zbili napriek tomu, že chyba bola iba v ich vlastnej hlúposti,“ spomínal v autobiografii. Jeho umenie dovidieť ďalej než ostatní však chlapčenské bitky neohrozili. Lúštenie šifier ho fascinovalo po celý život.
{{DEFAULTSORT:Babbage, Charles}}
Ako prvý prelomil slávnu Vigenerovu šifru. Rozlúštenie nepublikoval. Zrejme preto, aby neoslabil britskú bezpečnosť v čase krymskej vojny. Pomohol tiež prečítať záhadný rukopis prvého britského kráľovského astronóma Johna Flamsteeda.
[[Kategória:Narodenia v 1791]]
[[Kategória:Úmrtia v 1871]]
[[Kategória:Britskí matematici]]
[[Kategória:Britskí filozofi]]
[[ar:تشارلز بابيج]]
V časoch štúdií na prestížnej Trinity College v Cambridgei organizoval recesistické skupiny typu Duchárskeho klubu alebo Vyťahovačov, ktorí mali za úlohu vytiahnuť svojich členov z blázinca, ak by sa tam dostali. Pôsobil aj v matematickej spoločnosti a nadchli ho automaty, ktoré videl na akejsi výstave. Zrejme už vtedy mu po prvý raz napadlo, že papier a ceruzka nemusia byť pre výpočty nekonečných radov čísel najideálnejšími nástrojmi - mohol by ich nahradiť spoľahlivejší a oveľa rýchlejší stroj.
[[az:Çarlz Bebbic]]
[[bg:Чарлз Бабидж]]
Historici vraj vedia presne, že zrod tejto myšlienky dostal konkrétne črty v roku 1821. Vtedy sa Babbage stretol s astronómom Johnom Herschelom a po tom, čo dlho preverovali zložité a nesprávne výpočty, Babbage zvolal: „Preboha, kiež by bol býval tieto kalkulácie robil parný stroj!“
[[bn:চার্লস ব্যাবেজ]]
[[bs:Charles Babbage]]
O dva roky začal svoju myšlienku stvárňovať. Najskôr načrtol plán Diferenčného stroja I, obrovského kalkulátora s 25-tisíc súčiastkami. Čísla v ňom sa uchovávali na kolieskach a bolo treba točiť kľučkou, aby robil výpočty. Bol to však zložitý a drahý projekt, a vynálezca utratil vládne peniaze, za ktoré by sa dali postaviť dve bojové lode. Po tom, čo sa pohádal aj s hlavným inžinierom, ktorého upodozrieval, že nadsadzuje výdavky (inak povedané - kradne), vymyslel lepší projekt: Diferenčný stroj II. Veľa vecí v ňom zdokonalil a urobil z neho obrovský „drvič“ čísel, ktorý zefektívnil zložité výpočty. Ani ten však nedokončil.
[[ca:Charles Babbage]]
[[cs:Charles Babbage]]
Babbageov projekt Analytického stroja však znamenal historický prechod od mechanických strojov k programovateľnému počítaču. Lady Lovelaceová ho prirovnala k populárnemu Jacquardovmu stavu: „Analytický stroj tká algebraické obrazce rovnako ako Jacquardov stav tká kvety a listy.“ Ako keby očarujúca dcéra básnika lorda Byrona vedela, že má pred sebou prvú verziu počítača, ktorý bude o dve storočia neskôr šumieť v každej kancelárii a pomaly aj v každej domácnosti. Nuž, možno to aspoň tušila, veď bola prvou programátorkou v histórii a pomenovali po nej počítačový jazyk.
[[da:Charles Babbage]]
[[de:Charles Babbage]]
Babbage však nedokázal ani tento stroj zhmotniť. Poháňali ho stále nové a lepšie myšlienky a než by sa trápil s tisíckami drobných súčiastok, ktoré boli aj tak nad sily vtedajších technológií, venoval sa iným projektom. Stal sa obeťou svojej obrovskej predstavivosti, ale aj doby, v ktorej žil.
[[en:Charles Babbage]]
[[eo:Charles Babbage]]
Diferenciálny stroj č. 2, ktorý dnes stojí v londýnskom Múzeu vedy, však predsa len dokončili. Bolo to v čase 200. výročia jeho narodenia; investovali doň 300-tisíc libier a šesť rokov práce. V roku 1991 však predsa len k veľkej radosti jeho tvorcov urobil prvý výpočet. Babbageove geniálne vízie teda boli nielen praktické, ale aj technicky správne. {projekt|commons}}
[[es:Charles Babbage]]
[[eu:Charles Babbage]]
[[fa:چارلز ببیج]]
[[fi:Charles Babbage]]
[[fr:Charles Babbage]]
[[ga:Charles Babbage]]
[[gl:Charles Babbage]]
[[he:צ'ארלס בבג']]
[[hr:Charles Babbage]]
[[ht:Charles Babbage]]
[[hu:Charles Babbage]]
[[id:Charles Babbage]]
[[is:Charles Babbage]]
[[it:Charles Babbage]]
[[ja:チャールズ・バベッジ]]
[[ko:찰스 배비지]]
[[lt:Charles Babbage]]
[[lv:Čārlzs Bebidžs]]
[[ml:ചാള്സ് ബാബേജ്]]
[[mr:चार्ल्स बॅबेज]]
[[ms:Charles Babbage]]
[[nl:Charles Babbage]]
[[no:Charles Babbage]]
[[pl:Charles Babbage]]
[[pms:Charles Babbage]]
[[pt:Charles Babbage]]
[[ro:Charles Babbage]]
[[ru:Бэббидж, Чарльз]]
[[simple:Charles Babbage]]
[[sl:Charles Babbage]]
[[sr:Чарлс Бебиџ]]
[[sv:Charles Babbage]]
[[ta:சார்ல்ஸ் பாபேஜ்]]
[[te:ఛార్లెస్ బాబేజ్]]
[[tg:Чарлз Бебиҷ]]
[[th:ชาร์ลส แบบเบจ]]
[[tr:Charles Babbage]]
[[uk:Беббідж Чарльз]]
[[zh:查尔斯·巴贝奇]]
| 